Česť Vašej pamiatke, Mr. Kundla

Autor: Lukas Kuba | 27.7.2017 o 17:59 | (upravené 16.8.2017 o 21:18) Karma článku: 3,64 | Prečítané:  272x

V nedeľu poobede amerického času zomrel v kruhu svojej veľkej rodiny vo veku 101 rokov John Kundla, basketbalová legenda so slovenskými koreňmi.

Na jeho počesť zverejňujem článok, ktorý som písal ešte minulý rok pre Lidové noviny (Lidovky.cz ho uverejnili v apríli tohto roku v skrátenej podobe: http://sport.lidovky.cz/slovensky-syn-legendou-petinasobny-vitez-nba-i-ve-sto-letech-prekvapuje-prehledem-gkc-/ostatni-sporty.aspx?c=A170415_211805_ln-sport-ostatni_lar).

Aj keď v rozpätí siedmich rokov doviedol svoj tím Lakers k šiestim prvenstvám v americkom profesionálnom basketbale a v roku 1996 ho NBA menovala medzi desať najlepších koučov histórie tejto súťaže, opýtajte sa na meno „John Kundla“ a s najväčšou pravdepodobnosťou ani tí najväčší fanúšikovia NBA vám o tomto mužovi veľa nepovedia. Ešte pred pár rokmi som na tom podobne bol aj ja; registroval som ho ako trénera z dávnych časov, ktorý vyhral pár titulov. Môj záujem o jeho život a kariéru naštartovala jedna prostá náhoda: v lete 2014 som sledoval videá z youtube kanála basketbalovej Siene slávy a náhodne som si pozrel aj Kundlov prejav po uvedení do svätyne basketbalu. Nebolo by na ňom nič neobyčajné, keby Kundla na konci nepoďakoval slovenským „ďakujem“. Pomyslel som si, počul som dobre? Zadal som teda jeho meno do vyhľadávača a medzi článkami, ktoré sa mi o ňom objavili, bol aj znamenitý portrét z pera amerického novinára Chrisa Tomassona, ktorý sa s touto legendou svetového basketbalu rozprával v júni 2014. Práve v ňom sa nachádza zmienka o tom, že pán Kundla má slovenské korene.

John Albert Kundla sa narodil počas prvej svetovej vojny, v tom istom roku ako významní politici Aldo Moro či Francois Mitterrand, pár mesiacov pred smrťou cisára Františka Jozefa I., v pensylvánskom baníckom mestečku Star Junction. Počas svojho dlhého života zažil sedemnásť amerických prezidentov, počnúc Woodrowom Wilsonom; v júli tohto roka bude, dúfajme, oslavovať storočnicu. „Vyzerám na milión, ale mám len 97,“ žartoval pred pár rokmi. Je najstarším žijúcim členom Siene slávy zo všetkých štyroch hlavných amerických športov.

Kundlov otec Ján (John) bol Slovák, ktorý emigroval do zámoria za prácou. V Pensylvánii pracoval ako baník a oceliar; tu sa spoznal s istou Annou, pochádzajúcou z Rakúska. Zobrali sa a v roku 1916 sa im narodil syn, ktorého pomenovali po otcovi, John. Kundlovci bývali v mestečku Aliquippa, ale v 1921 sa Ján s Annou rozhodli, že sa poberú za lepšími podmienkami smerom na západ. Slovensky hovoriaci 5-ročný Johnny a jeho matka sa presťahovali do minnesotského mesta Minneapolis, kde za nimi o pár mesiacov mal prísť aj pracovne vyťažený otec. Ten sa však nakoniec nedostavil. Johna Kundlu juniora odvtedy vychovávala len jeho mama.

Kundla ako mladík vynikal v rôznych športoch (po absolvovaní vysokej školy dokonca chvíľu hrával na poste pálkara profi-baseball v nižšej bejzbalovej lige), ale najviac v basketbale. V polovici 30-tych rokov hviezdil na strednej škole a o niekoľko rokov sa 188 centimetrov vysoký/82 kilogramov vážiaci Johnny „Dracula“ stal nepostrádateľným hráčom Minnesotskej univerzity ako malé krídlo excelujúce v rozdávaní presných prihrávok a v skórovaní (jeden z novinárov ho v tej dobe nazval "Eso tridsiatych rokov"). Kundlu však počas týchto rokov očarilo trénerské remeslo a veľký dojem naňho spravil hlavne jeho kouč u Golden Gophers, Dave MacMillan. Po úspešnom ukončení štúdia tak na škole zostal a robil MacMillanovi asistenta. Hneď o rok sa mu naskytla možnosť trénovať stredoškolský tím v Minneapolise: len ako 24-ročný sa teda prvýkrát stal hlavným trénerom. Radosť ale netrvala dlho. Vo svete zúrili boje druhej svetovej vojny a do tohto mega-konfliktu vstúpili v decembri 1941 aj Spojené Štáty. Kundla musel narukovať do amerických ozbrojených síl, konkrétne do U.S. Navy, amerického vojenského námorníctva. Tam ho pridelili k LST jednotkám, ktoré sa - používajúc tankové výsadkové lode - podieľali na obojživelných operáciách. Johnny strávil v Navy dva a pol roka, v hodnosti podporučíka, a ako Gunnery Officer mal na zodpovednosť starostlivosť o údržbu delostreleckej batérie, delá a muničný materiál. „Basket sme hrávali aj tam, na palube. Mali sme dobrý tím, hrával s nami i kapitán lode.“ Kundla sa počas vojny zúčastnil viacerých operácií v Európe a v Pacifiku, hlavne v oblasti neďaleko Havajských ostrovov. Poslednou misiou, v ktorej bol angažovaný, bola spojenecko-japonská bitka o Borneo, ostrov v juhovýchodnej Ázii. Začali ho však trápiť vredy a počas bojov ho museli previezť domov. Po návrate sa John rozhodol tráviť čo najviac času v blízkosti svojej manželky Marie. (Svadba Kundlovcov sa konala v 1941 a veľmi blízki si boli po celú dobu nasledujúcich 76 rokov, až do Mariinho úmrtia pred 9 rokmi. Spoločne vychovali šesť detí: Toma, Jima, Davida, Jacka, Karen a Kathy.) Basketbalovú sezónu strávil asistovaním koučovi MacMillanovi.

V 1946 si Kundlu vyhliadla vysoká škola St. Thomas, kde však strávil iba jednu sezónu. Vďaka jeho trénerským schopnostiam mu totiž onedlho prišla ponuka, ktorá nasmerovala jeho kariéru do profesionálneho basketbalu. Ozvali sa mu funkcionári klubu Minneapolis Lakers, konkrétne Sid Hartman. Lakers, vtedy hrajúci v lige NBL, ihneď ponúkli Kundlovi zmluvu. Ten ale tento job zdvorilo odmietol. Dôvody? Po prvé, jednalo sa o rovnaký plat ako poberal v St. Thomase, a po druhé, v 40-tych rokoch bol americký college basketball oveľa viac populárnejší ako ligy profesionálov. Záujem Lakers ale naďalej pretrvával a tentoraz sa hodnota zmluvy zvýšila dvojnásobne, na 6000 dolárov. Kundla sa nakoniec rozhodol túto ponuku prijať a pod jeho vedením sa tímu Lakers darilo hneď v prvej sezóne. Na jej začiatku sa im totiž podarilo získať hviezdneho pivota Georga Mikana, najlepšieho hráča prvej polovice minulého storočia. „Mikan bol basketbalový Babe Ruth,“ aj takto Kundla opísal kariéru Mikana, prvého skutočne dominantného centra. Mikan spolu s podkošovým parťákom Jimom Pollardom doviedol tím k titulu NBL.

Lakers sa tomto víťazstve rozhodli ukončiť svoje pôsobenie v menej perspektívnej súťaži a v sezóne 1948/49 sa pripojili k lige BAA, priamej predchodkyni NBA (prvé tri sezóny NBA sa hrali pod značkou BAA). Počas nasledujúcich šiestich rokov sa stali prvou dynastiou ligy, keď vyhrali tituly v každej sezóne okrem jednej, keď si Mikan v 1951 zlomil pred koncom základnej časti členok. Boli prvým tímom v histórii, ktorý obhájil titul, a taktiež prvým klubom s tzv. three-peatom (tri tituly za sebou – to sa v celej histórii NBA podarilo len ďalším dvom koučom, Redovi Auerbachovi a Philovi Jacksonovi). To všetko pod taktovkou majstra stratéga Kundlu, jedného z piatich trénerov s najmenej piatimi titulmi NBA (Jackson, Auerbach, Kundla, Pat Riley, Gregg Popovich). V tomto období mal v tíme aj ďalších dvoch výborných hráčov, rozohrávača Slatera Martina a krídlo Verna Mikkelsena, s ktorým sa stali veľkými kamarátmi. Pri poslednom titule bol v mužstve aj nováčik Clyde Lovellette, piaty zo šiestich členov Siene slávy, ktorých Kundla trénoval. A titul, ktorý si cenil najviac? Ten z roku 1952, keď v rozhodujúcom siedmom zápase finále porazili New York Knicks. Krásne spomienky má i na nasledujúci rok, keď sériu proti Knicks ukončili na ich palubovke a mohli oslavovať vo veľkom New Yorku.

Ak by sme porovnali súčasnú NBA s tou v 50-tych rokoch, bolo by to ako noc a deň. Minneapolis napríklad musel odohrať niektoré domáce zápasy v miestnej zbrojovke, platy boli v porovnaní s dneškom miniatúrne, na zápasy sa cestovalo vlakom. Ako inak, hráči počas týchto dlhotrvajúcich presunov mastili karty, najmä poker – a vždy sa k nim pridal aj Kundla. Ten bol medzi nimi veľmi obľúbený, mnoho z nich tvrdilo, že sa k nim od začiatku správal ako ich kamarát či rovesník. Bol to ten typ pokojného kouča, ktorý vedel každému hráčovi vysvetliť aké sú jeho úlohy v zápase, a s každým vychádzal dobre. Mikkelsen ho dokonca označil za superpsychológa.

Každá séria sa však raz skončí a Lakers po Mikanovom odchode do športového dôchodku tak úspešní ako predtým nasledujúce roky už neboli. Kundla sa pred začiatkom sezóny 1957/58 rozhodol odstúpiť z trénerského postu a naďalej pôsobiť v organizácii ako top funkcionár, ale angažovanie Mikana za trénera moc šťastným ťahom nebolo a ešte v priebehu ročníka sa Kundla ku kormidlu musel vrátiť. Nasledujúca sezóna vyšla tímu lepšie: Lakers sa dostali až do Finále NBA, v ňom však proti favorizovaným Boston Celtics nevyhrali ani jeden zápas. Za zmienku stojí, že Kundla mal v mužstve nováčika Elgina Baylora, jednu z prvých afroamerických superhviezd NBA.

Klub práve v tomto čas kúpil nový majiteľ a majúc na zreteli nie práve ideálne ekonomické podmienky v Minneapolise plánoval o rok presťahovať organizáciu do kalifornského Los Angeles. Hneď po sezóne, na jar roku 1959, spravil Kundla rozhodnutie ostať doma v Minnesote a nepokračovať vo funkcii kouča Lakers. Takmer okamžite ho však oslovila Minnesotská univerzita, kde strávil koučovaním talentovaným mladíkov najbližších deväť rokov. „Nepozdával sa mi tamojší životný štýl, Hollywood, alkohol, počul som dosť o drogách a podobne,“ spomínal o niekoľko desaťročí neskôr. „Proste som do L.A. ísť nechcel. Dostal som ponuku z univerzity a zostal tu v Minnesote.“ Po ukončení trénerskej dráhy ešte v 70-tych rokoch na svojej milovanej alma mater vyučoval telocvik, pracoval pre školu v administratíve a popri tom robil skauta pre Philadelphiu 76ers. Mimochodom, po odchode z univerzity napísal v roku 1981 knihu pre koučov o basketbalových základoch a v sezóne 1983/84 viedol basketbalovú reprezentáciu Maroka.

Kundla bol vždy štíhlej postavy, udržiaval sa v dobrej fyzickej forme a žil aktívne. Keď oslavoval 80-te narodeniny, mnohí kamaráti či bývalí hráči mu hovorili, že vyzerá aspoň o dvadsať rokov mladšie. V 90-tych rokoch minulého storočia sa mu dostalo aj tej najväčšej pocty, keď ho zaradili do Naismithovej Siene slávy basketbalu. Bolo to ďalšie zlaté obdobie jeho života: užíval si dôchodok v dvojposchodovom dome so záhradou, nachádzajúcom sa na stromami-lemovanej ulici v minneapolisskom predmestí Robbinsdale. Čas trávil s Marie, deťmi a vnúčatami, bicykloval, cvičil v telocvični, hrával golf, staral sa o svoje obľúbené paradajky a samozrejme, pozeraním basketu a chodením na zápasy miestnych Timberwolves. „Som zo starej školy, ale profesionálny basketbal ma stále veľmi baví,“ nechal sa vtedy Kundla počuť. „Síce moc nemám rád smečovanie, ale súčasní hráči strieľajú oveľa presnejšie, tie trojky sú neuveriteľné. Taktiež skokanské schopnosti hráčov, atletickosť, rýchlosť, ale aj chytrosť. Keď zaviedli strelu za tri body, úplne to zmenilo hru. Basketbal sa stal hrou, v ktorej je najdôležitejšia streľba, zatiaľ čo za našich časov to boli prihrávky, menej sa driblovalo. Prirodzene, kvalitná defenzíva je stále kľúčom, bez nej titul nevyhráte.“

Hoci Kundla navštevoval zápasy T-Wolves, nikdy neprestal byť fanúšikom svojich Lakers. Tí si pred štrnástimi rokmi – tu treba povedať, že konečne – formálne uctili svoju prvú dynastiu v histórii klubu a vyvesili pod strop haly Staples Center banner s menami Kundlu, Mikana a spol. Nechýbali ani špeciálne vyrobené prstene šampiónov a ovácie publika v prestávke zápasu. „Keď sa nad tým zamyslím, mal som vskutku šťastie, že som koučoval toľko skvelých chlapcov. Na nič sa nesťažujem, nemám žiadne ‘čo by bolo,keby’. Som rád, že som trénoval práve v tej dávnej ére. Mám milión skvelých spomienok,” riekol Kundla nedávno.

Po smrti Marie začal Kundla bývať v Main Street Lodge (Catholic Eldercare), domove dôchodcov, kde ho pravidelne navštevujú jeho deti a vnúčatá. (Práve cez jeho vnuka, Jonaha Dahlmana, som mal možnosť opýtať sa pána Kundlu pár otázok; pozri mini-rozhovor nižšie). Aj tam pravidelne pozerával zápasy NBA a jeho obľúbencov, Kobeho, LeBrona či Tima Duncana. „Okrem športu rád pozerám filmy o Ronaldovi Reaganovi a čítam knihy Toma Clancyho.“ Hoci posledných sedem rokov už väčšinu dňa trávi na vozíčku, nedobre počuje a zhoršuje sa mu zrak, stále má chytrú myseľ a pamäť mu slúži aj v 99-tke. „Rozpráva najlepšie historky o basketbale. Čo sa týka basketu, pozná každého,“ tvrdia tí, čo ho osobne poznajú. Ešte pred pár rokmi denne cvičil 15 až 20 minút na stacionárnom bicykli a chodil na prechádzky opierajúc sa o paličku, ak práve nepočúval hudbu, nečítal Bibliu, alebo nehral svoju obľúbenú spoločenskú hru Bingo. V tej exceluje dodnes: „V tej hre mám celkom šťastie. Nehráme o peniaze, ale o ceny. Čokoládové tyčinky, Snickers, mydlo, zubnú pastu. Veci, ktoré môžete použiť.“

A aký odkaz by nasledujúcim generáciám tento bývalý trénerský mág rád zanechal? „Na svojom epitafe by som chcel mať napísané toto: Tu leží John Kundla, ktorý veril, že živote sú najdôležitejšie rodina a priateľstvá.‘

***

Minirozhovor s Johnom Kundlom

Počas vašej hráčskej kariéry vás prezývali „Dracula“. Ako ste sa dostali k tejto prezývke?

„Tu prezývku mi dali kamaráti z (mestskej časti Minneapolisu) Northeastu, kde sme vyrastali. Mal som tmavé vlasy a rodičov z Európy, takže mi to prischlo.“

Váš otec bol Slovák, ale vy ste celý svoj dlhý život prežili v Spojených štátoch. Rozumeli by ste ešte slovenčine?

„Áno, stále rozumiem, keď na mňa niekto hovorí slovensky. S hovorením je to už horšie, ale nejaké slovenské slová si ešte stále pamätám. Anglicky som začal hovoriť až v piatich rokoch, dovtedy som vedel len slovensky.“

Čo si pamätáte o svojom otcovi?

„Môj otec sa narodil v Rakúsko-Uhorsku, v slovenskej zemi. Na začiatku 20. storočia emigroval do Spojených štátov, konkrétne do Pensylvánie.“

Hrali ste počas vašej kariéry s nejakými Američanmi, ktorí mali československých predkov?

„Nepamätám sa, že by som hrával s Američanmi majúcimi české alebo slovenské korene, predsa len už odvtedy prešlo mnoho času. Možno som nejakého koučoval.“ (Poznámka: pod Kundlom hrával za Lakers hráč menom Tony Jaros.)

John Havlicek je najväčšia legenda, čo sa týka amerických basketbalistov čs. pôvodu. Poznáte sa aj osobne?

„Samozrejme. S Johnom sa poznám, tak isto som sa poznal s Joeom Lapchickom. Čo sa týka Havliceka, bol to prvotriedny hráč. Vždy som ho rád sledoval.“

Existuje nejaký tím NBA, ktorý ste sledovali najradšej?

„Mužstvo, ktoré som najradšej sledoval, bol tím, ktorého som bol koučom, čiže Minneapolis Lakers. Jim Pollard, George Mikan, Vern Mikkelsen, Slater Martin, plus Herm Schaefer, s touto päticou hráčov k dispozícii by som sa nebál aj keby sme mali nastúpiť proti hocijakému tímu hviezd.“

Vaším hobby bolo aj cestovanie. Kde všade ste boli?

„Ako tréner a turista som navštívil viacero európskych krajín. Bol som v Anglicku, Francúzsku, (Západnom) Nemecku, Portugalsku, Švédsku, Fínsku, dokonca aj za železnou oponou v Maďarsku (Pozn.: Kundla koučoval americký basketbalový tím na Svetovej univerziáde 1965 v Budapešti.). Ďalej som bol v Kanade, Tunisku a Maroku. Aj keď som chcel a pokúšal sa o to, nikdy som sa nedostal do Československa. A ani do Sovietskeho zväzu.“

***

John Kundla

Dátum narodenia: 3. júla 1916 

Miesto narodenia: Star Junction, Pensylvánia, USA

Občianstvo: americké

Dátum úmrtia: 23. júla 2017

.Hráčska kariéra.

Stredná škola: Minneapolis Central (1931-1935)

Vysoká škola: University of Minnesota (1935-1939)

.Trénerská kariéra.

1939-1940 University of Minnesota (asistent trénera)

1940-1942 stredná škola DeLaSalle

1945-1946 University of Minnesota (asistent trénera)

1946–1947 vysoká škola St. Thomas

1947–1959 Minneapolis Lakers

1959–1968 University of Minnesota

.Ocenenia a úspechy.

Člen basketbalovej Siene slávy (rok uvedenia: 1995)

Člen Siene slávy amerického vysokoškolského basketbalu (2006)

Menovaný medzi 10 najlepších koučov v histórii NBA (1996)

5× šampión NBA (1949, 1950, 1952, 1953, 1954)

1x majster NBL (1948)

***

Najznámejší americkí basketbalisti a tréneri s českými/slovenskými koreňmi:

John Havlicek (legenda Bostonu Celtics, 8-násobný víťaz NBA), John Kundla, Joe Lapchick (center newyorských Original Celtics, neskôr kouč NY Knicks), Jeff Hornacek (strelec Phoenixu Suns, Philadelphie Sixers a Utahu Jazz), Bob Netolicky (All-Star hviezda ligy ABA v drese Indiany Pacers), Bill Bertka (dlhoročný asistent trénera a skaut v organizácii Lakers) Bill Hanzlik (obranár Denveru Nuggets, neskôr asistent trénera v Charlotte Hornets), Stephen Vacendak (kapitán univerzity Duke, následne hrával v ABA), George Senesky (hráč Philadephie Warriors, po skončení kariéry Warriors aj trénoval) a Chuck Jura (profesionálne pôsobil v talianskej Serii A). 

***

UPDATE: Obaja rodičia Johna Kundlu boli Slováci

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.


Už ste čítali?