Československo majstrom Európy 1946 v basketbale

Autor: Lukas Kuba | 2.10.2018 o 13:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  128x

Zo Ženevy prišla radostná správa: Naši reprezentanti sa dostali až do finále a tam po dramatickom boji porazili Talianov 34:32. Je to veľký úspech československého športu, najväčší v novej republike.


Príprava na prvý povojnový šampionát bola veľmi krátka. Až koncom marca sa rozhodlo, kto bude trénerom národného tímu. Z niekoľkých kandidátov bol zvolený MUDr. František Hájek, ktorý viedol adeptov reprezentácie v niekoľkých tréningoch a v dvoch prípravných stretnutiach s AZS Varšava a s Francúzskom.
Vybraní hráči reprezentačného tímu sa zišli 22. apríla 1946 v Prahe. Bolo to po prvýkrát, štyri dni pred odjazdom do Ženevy. Zo Slovenska prišli Miloš Bobocký Gustáv Herrmann, Ján Hluchý a Josef Křepela, z Brna Ivan Mrázek a Ladislav Šimáček. Ako potom napísal v prvom zápise do denníka neskorších majstrov Európy Bobocký, okolo odjazdu panovala veľká neistota a nervozita, ešte necelý deň vopred nebolo isté, či výprava skutočne odcestuje kvôli nevybaveným pasovým formalitám. Všetkých mimopražských si rozobrali Pražáci a ubytovali ich u seba. Napríklad Bobocký bol na „stravu a byt“ u rodiny spoluhráča Josefa Ezra. Všetko sa obstarávalo na poslednú chvíľu. Tielka, trenky a šponovky boli zakúpené v Tyršovom dome. Pani Ezrová, Josefova matka, mimopražským hráčom prišila na sokolské tielka štátny znak. Pred odjazdom pridal pán Ezr starší každému po páre ponožiek.
Tím si zatrénoval dvakrát popoludní na Strahove. Až deň pred odjazdom sa riešila finálna nominácia. Sekretár zväzu Dr. Ota Člupek prišiel s návrhom, aby išlo 10 Čechov a 5 Slovákov. Proti uprednostneniu národnostného kľúča pred výkonnostným protestovali českí zástupcovia. Konečná nominácia 14 hráčov vzišla po dohode zemských náčelníkov a technických komisárov oboch zväzov. Ladislav Trpkoš spomína, že na turnaji mal len jedny kedsky, ktoré v prvom zápase roztrhal, a tak v ďalšom stretnutí proti Belgicku nastúpil bosý.

IV. ME, 30.4. - 4.5. 1946, ŽENEVA, ŠVAJČIARSKO

Účasť a systém: Desať tímov (Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Luxembursko, Francúzsko, Holandsko, Anglicko, ČSR, Švajčiarsko, Belgicko), tri základné skupiny. Do semifinále postúpili víťazi trojčlenných skupín a dva najlepšie tímy zo štvorčlennej skupiny. Hralo sa na rovnakom mieste ako pri majstrovstvách Európy 1935, teda v Palais des Expositions. Vo výstavnej hale bolo ihrisko o rozmeroch 26 x 14 m a na ňom bola položená dosková podlaha a boli vytvorené tribúny pre 6 000 sediacich a 2 000 stojacich divákov.

Zostava ČSR:
Jiří Drvota (23 rokov/184 cm, UNCAS)
Miloš Bobocký (24/182, ŠK Bratislava)
Miroslav Vondráček (21/179, SK Philips)
Ladislav Šimáček (Sokol Židenice)
Ladislav Trpkoš, kapitán (31/190, UNCAS)
Ján Hluchý (21, Železničiar Bratislava)
Gustáv Herrmann (23/185, ŠK Bratislava)
Josef Křepela (21, Blesk Bratislava)
Josef Ezr (22/180, Slavia Praha)
Pavel Nerad (Viktoria Žižkov)
František Stibitz (Sokol Kolín)
Emil Velenský (25/184, UNCAS)
Ivan Mrázek (20/187, Sokol Brno I)
Josef Toms (24/184, Viktoria Žižkov)

Skupina C
* ČSR – Švajčiarsko 20:17 (12:7), Bobocký 7
Pred prvým stretnutím sa konal nástup družstiev, prítomná bola početná česká kolónia, v ktorej nechýbala pani Olga Revilliod-Masaryková. Po úvodnom zápase Taliansko – Maďarsko (39:31) nastúpila základná päťka Trpkoš, Herrmann, Hluchý, Bobocký, Mrázek proti domácemu tímu. Súper hral veľmi tvrdo, ale naši reprezentanti po košoch Hluchého, Bobockého a Trpkoša rýchlo viedli 6:0 a  vedenie držali väčšinu stretnutia. Výborne zahrala obrana, útočníci hrali dobre v poli, ale nedarila sa im streľba. Švajčiari v závere doťahovali, ale ani im sa nedarila streľba z diaľky a naša zóna im viac nedovolila. Tieňom bol výron členku Šimáčeka, ktorý už potom v ďalších zápasoch nenastúpil. Hráči sa dostali domov až po polnoci.
* Švajčiarsko – Belgicko 33:23
* ČSR – Belgicko 38:33 (21:13), Křepela 12
Po dni voľna naši reprezentanti nastúpili proti Belgicku; diváci boli na strane súpera, v prípade víťazstva by postupoval domáci celok do semifinále. Rovnaká základná päťka ako v prvom stretnutí rovnako rýchlo získala rovnaký náskok 6:0. Lenže potom sa možno prejavilo trochu podcenenie a trochu bohatá hostina na popoludňajšej recepcii u kultúrneho atašé Dr. Šupa, tempo začali diktovať Belgičania, ktorí sa dostali do vedenia 12:9. Výrazne pomohol nástup Ezra a v polčase viedol náš tím takmer o desať bodov. Lenže po prestávke oddýchnutí Belgičania opäť zapli a vyrovnali na 25:25. V týchto chvíľach pomohla československému tímu dobrá streľba trestných hodov a postúpili do semifinále.

Tabuľka skupiny C
1. ČSR 58:50 .. 4 body
2. Švajčiarsko 50:43 .. 2 body
3. Belgicko 56:71 .. 0 bodov

Semifinále
* ČSR – Maďarsko 42:28 (26:12), Mrázek 11
Tréner Hájek na úvod poslal zmenenú päticu hráčov Trpkoš, Křepela, Hluchý, Bobocký, Drvota, v nej posledný menovaný nahradil Herrmanna. Naši začali osobnou obranou, ale po štyroch minútach za stavu 6:3 sa tím vrátil k zóne. Za šesť minút Čechoslováci viedli 13:3 a o dve minúty neskôr dokonca 21:5. Kapitán Trpkoš s Mrázkom skvele ubránili najlepšieho hráča Maďarov, pivota Gézu Bajáriho, ktorý o deň neskôr v zápase o bronz nastrieľal Francúzsku 13 bodov. Maďarský tím sa síce po prestávke spamätal a druhú polku hral nerozhodne, ale aj tak reprezentanti porazili Maďarsko najvyššie v histórii vzájomných stretnutí.

Finále
* ČSR – Taliansko 34:32 (18:21), Křepela 13
Stretnutiu predchádzal „dramatický moment“. Od začiatku súťaže sa naši reprezentanti prezliekali v jednej šatni, a tak pred finále prišiel za trénerom kapitán tímu Trpkoš a požiadal ho: „Tá šatňa nám prináša šťastie, už sme trikrát v nej vyhrali. Daj mi od nej kľúč.“ Dr. Hájek siahol do vrecka a zistil, že kľúč nemá. Na cestu do hotela nebol čas, a tak požiadal usporiadateľov a tí mu dali šatňu obhajcov titulu zo ZSSR, ktorí neprišli. Lekára-psychológa napadla spásna myšlienka a povedal svojim hráčom: „Zostáva jedine vyhrať!“
Prehľad o priebehu finálového stretnutia môžeme získať z referátu novinára Jiřího Nováka (Práce, časopis Ruch, Československý rozhlas) a zo zápiskov Františka Stibitza:
Do začiatku stretnutia nastúpila základná päťka v zložení Trpkoš, Křepela (obrana), Hluchý, Bobocký, Drvota (útok). Prvé body  zaznamenal Bobocký z trestného hodu a prvý kôš z hry Křepela. Hra bola vyrovnaná len do stavu 5:4 pre Čechoslovákov. Taliani potom zásluhou Marcella de Nardusa a Sergia Stefaniniho urobili šnúru jedenástich bodov a dostali sa do vedenia 15:5; príliš nepomohli príchody Josefa Ezra a Ivana Mrázeka. Potom sa ale podarilo skórovať Velenskému, pripojil sa Mrázek a v polčase československí reprezentanti prehrávali 18:21.
Po niekoľkých minútach druhej polky sa podarilo Velenskému vyrovnať, po trestnom hode Křepelu náš tým viedol 23:22 a po koši z diaľky Josefa Tomsa 25:22. Tréner Hájek pružne reagoval na vývoj hry a v obrane hrá v tej chvíli dvojica útočníkov Křepela, Mrázek, pričom druhý menovaný bráni nebezpečného Stefaniniho (celkom 8 bodov). Československí basketbalisti viedli už 29:24, ale Taliani zmobilizovali sily a po koši Stefaniniho sa dostali dokonca do vedenia 31:29.
Presne 56 sekúnd pred koncom bol odpískaný faul na Křepelu a ešte bola Talianom udelená technická chyba za to, že ich kouč poslal po štvrtýkrát na ihrisko rovnakého hráča (pravidlá vtedy povoľovali maximálne tri striedania jedného hráča).
„Ráno sme hádzali šestky v parku a Epe [prezývka Křepelu] bol úplne v srabe. Ale tu, Epe, ty musíš – technická: čistý kôš. Prvý faul, čistý kôš. Epe vyrovnal. Teraz keby tak pánboh dopustil. Veď by sme viedli o bod a koniec nie je ďaleko. A na ihrisku je Ezr, ten to predsa udrží. Obecenstvu sa zatajil dych, Epe naberá, do drepu – ty musíš, musíš – čistý kôš... Jasáme, šalieme a všetko obecenstvo s nami, Jirků hore plače do mikrofónu. Vedieme o bod. Majstrovstvo Európy je na dosah ruky.“
Taliani vrhajú všetko do útoku, Giancarlo Marinelli z trestného hodu vyrovnáva na 32:32. V následujúcom útoku po niekoľkých prihrávkach medzi Ezrom a Tomsom loptu dostáva Křepela a strieľa z ťažkej pozície cez obrancu. Loptu medzi tromi Talianmi dopichuje končekmi prstov Ivan Mrázek a československí reprezentanti vedú 34:32. Josef Ezr beží za rozhodcom a pätnásť sekúnd pred koncom berie oddychový čas. Po jeho skončení Venzo Vannini ešte strieľa od polky, pod košom sa zrážajú pri obrannom doskoku Mrázek s Křepelom, ale to už je koniec. Čechoslováci sa stávajú majstrami Európy.

Pri finále naši hráči počuli po prvýkrát československú hymnu celú a dokonca trikrát. Usporiadatelia sa tak snažili vynahradiť svoju chybu, keď pred začiatkami predchádzajúcich stretnutí hrali len jej prvú časť.
Tím majstrov Európy dostal pohár (ktorý sa neskôr stratil), ale medaile sa nerozdeľovali. Hráči prvého celku dostali rovnaké plakety ako poslední Angličania.

Poradie
1. ČSR
2. Taliansko    
3. Maďarsko

Tabuľka strelcov ČSR
1. Křepela 31
2. Mrázek 29
3. Bobocký 18
4. Velenský 18
5. Hluchý 15
6. Trpkoš 8
7. Toms 6
8. Drvota 4
9. Ezr 4
10. Herrmann 1

Josef Ezr, ktorý posielal v priebehu šampionátu svoje postrehy do novín, po jeho skončení okrem iného napísal, že ženevské obecenstvo bolo najobjektívnejšie, aké kedy videl. Zmienil sa tiež o tom, že Taliani boli šesť nedieľ a Francúzi mesiac v prípravnom tábore, zatiaľčo naše družstvo sa zohrávalo až pri zápasoch.

Ohlas víťazstva československého tímu v Ženeve bol nevídaný. Naši reprezentanti boli neustále žiadaní o podpisy, keď zavítali do reštaurácie, prestala hrať hudba, a u holiča boli zadarmo oholení.
Vedúci tímu Dr. František Hájek po návrate zhrnul dôvody úspechu v článku Sedem splnených podmienok, v ktorom zdôraznil, že spolu s F. M. Marekom a Richardom Krombholzom vyberali tím nielen podľa hráčskych schopností, ale aj podľa osobných kvalít.
„Na mojich chlapcov bolo plné spoľahnutie hráčsky, ľudsky aj občiansky. Niekoľko nepatrných náznakov prejavov individuality sa mi podarilo udusiť v zárodku, a tak som mal družstvo, ktorého zmysel pre kolektív bol výnimočný...“ Aj z vyššie uvedeného úryvku je zrejmý tiež trénerov prístup, ktorý popisoval, ako dopoludnia pred zápasom popísal systém hry proti konkrétnemu súperovi, po večeri určil zostavu a znovu prebral pravdepodobnú taktiku súpera, možnosti zmien, a to, ako náš tím bude hrať útočne a obranne.
„Na majstrovstvách potvrdil som si skúsenosť, že znalosť vlastnej úlohy, jej presné uskutočňovanie dáva pri hre dôveru všetkým, zamedzuje prepadnutiu panike. Preto sme sa nezrútili, keď Taliani proti nám viedli 15:5.“
V inom článku sa František Hájek ešte zmienil o dvoch zaujímavostiach: „Z vlastnej skúsenosti viem, že tréma sa nevyhýba žiadnemu hráčovi... Viete, čo sa nám najviac osvedčilo? Pesnička. V Ženeve spievali chlapci pred stretnutím chorály. Do vlažnej jarnej noci sa vždy pred stretnutím niesol nápev piesne Ktož jsú boží bojovníci. Bolo v tom niečo majestátneho, tá pesnička nás mocne spájala s domovom.“ V ďalšej časti zdôraznil, že basket hrá kolektív a každý musí prispieť svojím dielom. Ak vynikajúci hráč nemá vynikajúce kvality po morálnej stránke, potom: „...je to len meteor, ktorý zažiari, ale skoro zhasne. Poznal som na basketbalovom nebi jednu veľkú stálicu – Láďu Trpkoša. Takí hráči sa rodia raz sa čas.“

Návrat šampiónov bol skoro rovnako dobrodružný ako cesta do Ženevy. Povojnová dopravná kalamita spôsobila, že návrat cez Francúzsko a Nemecko trval tri dni. Parížsky rýchlik s nápisom Vezeme mistry Evropy na jednom z vagónov totiž musel celý deň čakať v Karlsruhe.
Presne týždeň po návrate majstrov Európy prijali minister školstva Zdeněk Nejedlý a hodinu potom na ministerstve zahraničných vecí aj Jan Masaryk, ktorý ocenil dosiahnutý úspech i fakt, že športovci môžu pri šírení dobrého mena zeme urobiť často viac než diplomati:
„Športovci sú diplomati, ich úloha je niekedy omnoho ľahšia než úloha nás – diplomatov na poli politickom. Urobili ste pre náš národ všetko, čo ste za daných okolností urobiť mohli. Váš úspech má nesmierny význam nielen po stránke športovej, ale po stránke politicko-propagačnej!“
„To zadosťučinenie bolo krásne, veď pred odjazdom sme museli zložiť 1800 korún, v Ženeve sme nemali ani na električku a keď sme prišli na zápas s Maďarmi, nechceli nás pustiť do haly, že sme nejaká luza,“ spomínal po rokoch Ladislav Trpkoš.

La Suisse 5.5. 1946 (denník):
Asistovali sme na veľkolepom finále, na ktoré dlho nezabudneme. Čechoslováci si zaslúžili titul vzhľadom k majstrovskému využitiu taktiky a ich atletickej vyspelosti.

Journal de Genève 5.5. 1946 (Ženevský denník):
Ich presnosť v prihrávkach ukazuje, že v Československu pochopili, že basketbalista je muž priamy a na svojom mieste... Mužstvo, ktoré dotiahlo vo finále 10 bodov, si zaslúži titul championa.

Jeden z najznámejších basketbalistov a významný dlhoročný funkcionár FIBA Robert Busnel napísal: „Môj medzinárodný život sa zdá byť viac menej zviazaný s životom mojich priateľov z Prahy, Brna či odinakiaľ. Stretával som celú kariéru funkcionárov... A bol som pri tom, vtedy ako hráč, keď sa v roku 1946 v Ženeve stalo Československo majstrom Európy po víťazstve vo finále nad Talianskom 34:32. Koniec stretnutia bol vskutku neobyčajný. Videl som Taliana Stefaniniho vo veľkej forme, pravda na druhej strane to bol zase môj starý priateľ Velenský, geniálny pivot Mrázek, Trpkoš, borec oplývajúci silou, Křepela, ktorý bol vždy pravým mužom pre finálové stretnutia. Spomínam si, ako strieľal kľúčové trestné hody, zatiaľčo na lajne kľačal Talian Armando Fagarazzi s mohutnými galskými fúzmi a mlátil hlavou zo zúfalstva o zem, vzývajúc madonu basketbalistov o pomoc... Vždycky som k vám rád jazdil a miloval vašich hráčov a hráčky, vás štýl basketbalu.“

***

Prípravný medzištátny zápas na domáci šampionát 1947 sa uskutočnil jediný, a to ešte päť mesiacov predtým. V decembri 1946 v ňom Čechoslováci prehrali v Paríži s domácimi reprezentantmi 30:37. Tesne pred vrcholnou akciou na tento fakt upozornil i majster Európy Josef Křepela, ktorý pripomenul sľub, ktorý dal tímu jeden z funkcionárov ešte v Ženeve: „Za získaný titul pôjdete na trojmesačné turné do kolísky basketu – do USA... Nakoniec nám zostala jediná možnosť, kúpiť si príručku Amerika a jej basketbal. Ešte šťastie, že sme boli dlžní Francúzom medzištátny zápas za január 1946, pretože nebol majstrom Európy dojednaný jediný zápas, hoci ponúk bolo dosť.“

Křepela bol nakoniec vyradený zo zostavy pre ME 1947 v Prahe... čo sa nepáčilo slovenským funkcionárom, pretože hrdina zo Ženevy bol v posledných rokoch najlepším strelcom slovenskej ligy (v poslednej sezóne ale hral minimum zápasov).

***

Preložené z knihy: Bažant, Jakub, Závozda, Jiří: Nebáli se své odvahy: Československý basketbal v příbězích a faktech. Praha: Olympia 2014

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TV

Cez čiaru s Pavlom Fejérom: Ľudí v Humennom ovláda strach

O tom, ako v meste vládne primátorka, sa šíria nelichotivé príbehy.

DOMOV

Polícia smeruje k obvineniu Kočnera z vraždy

Zsuzsová nemala dôvod na objednávku vraždy Kuciaka, upozornil Najvyšší súd.


Už ste čítali?