Richard Petruška: Prvý Európan s prsteňom z NBA

Autor: Lukas Kuba | 16.10.2019 o 9:42 | Karma článku: 1,04 | Prečítané:  260x

Petruška bol tiež prvým baskeťákom narodeným za železnou oponou, ktorý hrával na americkej univerzite a dostal sa do NBA. Čo o ňom povedali jeho ex-spoluhráči Jakabovič, Michalík, Zídek, Bullard, Brooks a tréneri Jimbo a Peterson?

Tejto story asi neuveríte. V jeseni 1994 som mal deväť rokov, bol som futbalista - mimochodom, v žilinskej prípravke nás trénoval Vlado Goffa - a hoci ma basket dovtedy veľmi nezaujímal, niekedy v tom roku som si začal kupovať balíčky s kartičkami hráčov NBA. So spolužiakmi sme si kupovali kartičky hokejistov NHL a lákavé začali byť aj tie s najlepšími basketbalistami, aj keď sa stavím, že v tej dobe niektorí z nás nepoznali ani Michaela Jordana. (Okej, preháňam.) Raz po vyučovaní som zamieril k novinovému stánku pri škole a vypýtal si jeden Upper Deck NBA balíček. V jednom bolo tuším desať kusov a po ceste domov som ho nedočkavo otvoril. Medzi tou desiatkou basketbalistov bol Admirál Robinson zo Spurs... bejzbalový Air Jordan... a akýsi Richard Petruska, the native of Slovakia. Dodnes si pamätám na svoju reakciu: „Čo? Slovák v NBA?!?“

DANIEL JAKABOVIČ, hráč Interu Bratislava (1986-1991, 1993-1996, 1997-1999 a 2000-2002), Petruškov ex-spoluhráč z Interu a slovenskej reprezentácie

„S Rišom sa poznáme už od dorasteneckých čias. Do Bratislavy prišiel ako 17-ročný do maturitného ročníka, kde sme spolu maturovali na gymnáziu Hubeného, ktoré v tej dobe malo športovú triedu zameranú na basketbal. Ako štvrtáci sme sa stali majstrami Československa stredných škôl v Litoměřiciach v roku 1987. Ako štvrtáci sme už trénovali tiež aj s mužmi. Rišo bol vždy veľmi ambiciózny a tvrdo si šiel za svojím cieľom dostať sa do Ameriky. Trénoval dvojnásobne viac ako ostatní pivoti v klube, dával si v posilňovni neskutočné dávky a ráno ešte pred školou sme chodili individuálne strieľať. V tej dobe sa mu starší spoluhráči posmievali a robili si z neho srandu, lebo samozrejme býval veľmi unavený. Všetko sa mu vrátilo, keď ako 19-ročný patril k najlepším pivotom vo federálnej lige a dostal sa aj do repre Československa. Jeho drina a tvrdá práca sa mu oplatila a ako prvý Čechoslovák sa dostal na univerzitu do USA. Po roku, keď sme sa stretli v Amerike, som ho skoro nespoznal. Drel ešte viac, lebo zistil, že keď sa chce dostať do NBA, musí byť svalovo ešte silnejší. Splnil sa mu aj tento sen a dokonca má aj prsteň z Houstonu ako víťaz NBA.“

STANISLAV KAMENÍK, hráč Slavie VŠ/USK Praha (1988-1993, 1994-1995 a 1996-1997), Petruškov ex-spoluhráč z čs. reprezentácie:

„Léta běží, od ME 1991, kde jsme spolu hráli, je to již skoro 30 let... ale na Richarda asi nelze zapomenout. Na hřišti - jak v tréninku, tak v zápasech - vždy připraven odevzdat maximum. Z Ameriky vycvičen k profesionalitě ve všech směrech. Jeho pracovitost ho dotáhla až k nejvyšším příčkám, které jako individuální hráč můžete kdy dosáhnout, a Richardovi se to podařilo. Samozřejmě přispěly i jeho fyzické dispozice, které byly základem a předpokladem. A jaký byl v kabině? Jak si ho pamatuju, spíše se soustřeďoval sám na sebe a byl jedním z tišších kluků. Pak při tréninku i zápasech byl ale aktivní a zapálený.“

JÚLIUS MICHALÍK, hráč Iowa State University (1991-1995), Petruškov ex-spoluhráč z čs. i slovenskej reprezentácie:

„S Richardom som prvýkrát hral za juniorov Československa, keď sme vyhrali bronzovú medailu na majstrovstvách Európy v Juhoslávii. Pamätám si na jednu jeho parádnu akciu: doskočil loptu, predribloval k stredovej čiare na pravej strane, poslal prihrávku pomedzi nohy protihráča a celé to zakončil donáškou do koša. Bol jedným z vysokých hráčov, ktorí vedeli driblovať, a bol dobrý pod košom aj na perimetri. Potom sme spolu hrali na ME 1991. Boli sme nadšení, že sme si tam mohli zahrať a dokonca sme skončili na šiestom mieste. Samozrejme, vtedy sme nevedeli, že zostaneme až dodnes poslednými slovenskými basketbalistami, ktorí si zahrali na ME. Na UCLA hral výborne; myslel som si, že na UCLA pôjdem aj ja, ale nakoniec som sa rozhodol pre Iowu State, keďže tam som dostal príležitosť hrať hneď ako prvák. V roku 1993 sme si proti sebe zahrali v prvom kole turnaja NCAA. Richarda som potom sledoval v NBA, bol som vzrušený, že tam je niekto zo Slovenska. Leto 1996 som strávil práve s Houstonom Rockets, hral som veľmi dobre a dúfal som, že sa dostanem na súpisku pre sezónu 1996/97, ale nakoniec sa rozhodli podpísať Matta Bullarda. Bolo by skvelé, keby som si zahral v NBA, ale moju kariéru v Európe som si veľmi užíval.“

Petruška odohral v univerzitnom basketbale dve sezóny, viac ani nemohol, pretože zmenil školu a pred odchodom do USA mal už za sebou dva ročníky na výške v Bratislave. Už ako tínedžer bol súčasťou čs. reprezentačného výberu, ktorý absolvoval zápasy proti americkým univerzitám v rokoch 1986 a 1987, a americký basketbal mu učaroval. Od sezóny 1986/87 bol tento rodák z Levíc hráčom Interu Bratislava, kde si ho v lete po Nežnej revolúcii prišiel pozrieť Tony Fuller, asistent trénera na UCLA. Petruška ho zaujal natoľko, že mu ihneď ponúkol basketbalové štipendium. Richard odcestoval do Kalifornie, ale potom nastal neočakávaný problém: dvaja kvalitní basketbalisti zmenili školu a vybrali si UCLA, čo bola smola pre Petrušku, keďže hlavný tréner UCLA sa napokon rozhodol neangažovať ho. Dopomohol mu však do tímu univerzity Loyola Marymount, za ktorú hral v sezóne 1990/91. Petruška potom prestúpil do prestížnejšieho tímu UCLA, chcel byť totiž viac na očiam klubom z NBA. Tam sa stal spoluhráčom českého pivota Jiřího Zídka, ale keďže prestúpil na inú školu, rok nemohol hrať. S jeho českým parťákom si teda zahral až v nasledujúcej sezóne 1992/93. Jeho výkony boli také výborné, že si ho v druhom kole draftu NBA 1993 vybral Houston Rockets (trénerom bol Rudy Tomjanovich, v mužstve boli napríklad jeden z najlepších hráčov sveta Hakeem Olajuwon, All-Star hráč Otis Thorpe a talentovaný atlét Robert Horry). V lete '93 si zahral epizódnu rolu v basketbalovom filme Blue Chips, v ktorom hrali budúce aj bývalé hviezdy NBA ako Shaq O'Neal, Penny Hardaway, Bob Cousy, Marques Johnson, Larry Bird, Allan Houston či Kevin Garnett. Petruška sa o pár mesiacov nato stal prvým basketbalistom z bývalého Československa, ktorý nastúpil v NBA. Keď hral na univerzite, písalo sa o ňom, že bol prvým hráčom z Československa v NCAA - toto prvenstvo však patrí zabudnutému emigrantovi Františkovi Cikánovi, ktorý hral v 70. rokoch za Montanu State. Petruškovi ale už nikto nezoberie fakt, že sa stal prvým Európanom v histórii NBA, ktorý získal prsteň šampióna.

Neamerickí víťazi NBA do roku 1994:

1980 - Butch Lee z Portorika (pozn.: občania Portorika sú však zároveň aj občanmi USA)
1987 a 1988 - Mike Smrek, Kanaďan so slovenskými koreňmi, a Bahamčan Mychal Thompson
1994 - Olajuwon z Nigérie (pozn.: vtedy mal už aj americké občianstvo), Venezuelčan Carl Herrera a Slovák Petruška

(Po tohtoročnom NBA Finals vlastnia aspoň jeden prsteň šampióna 27 Európania z pätnástich štátov; napríklad z takých basketbalových krajín ako Litva či Grécko sa ho ešte nepodarilo vyhrať nikomu.)

JIŘÍ ZÍDEK, hráč tímov NBA Charlotte Hornets, Denver Nuggets, Seattle SuperSonics (1995-1998), Petruškov ex-spoluhráč z UCLA:

„Když jsem přišel na UCLA, Richard byl pro mě legenda. První Čechoslovák, který odešel do USA; hráč, který měl už jednu úspěšnou sezónu na univerzitě na LMU za sebou; hráč, který dal UCLA 20 nebo více bodů při vzájemném zápasu v předchozí sezóně a v neposlední řadě hráč, kterého jsem obdivoval jak v lize, tak v zápasech národního týmu. Byl úplně někde jinde herně i fyzicky než já, když jsme se poprvé setkali. Byl univerzálním basketbalistou, v bratislavském Interu mohl i jako podkošový hráč v pohodě zaskočit na křídle. Pak ho bohužel v rozletu a všestrannosti zarazila operace plotýnky. (Pozn.: V marci 1992.) Stal se z něj jasný pivot. Určitě mi v začátku pomohl a bylo skvělé, že jsem ho vedle sebe měl, jelikož jsem se mohl na cokoliv zeptat a poradit se s ním. Přeci jen přechod do USA v roce 1991 byl něco úplně jiného než teď, v době internetu a celkově globalizace. Co se basketbalu týče, viděl jsem, jak rok na univerzitě změnil Richardovo tělo a hned pochopil, jak důležitá fyzická práce zejména v posilovně bude. Herně byl Richard asi jiný typ než já, pohybově a výbušností byl na jiné úrovni, ale také jsem se od něj snažil odkoukat některé prvky jeho hry.

Hned první den na UCLA nás oba ohromil neuvěřitelný zážitek. Ubytovali jsme se a odpoledne vyrazili do Men's gym. Trenéři nám řekli, že se tam vždycky od tří hraje a kdo má zájem, může přijít. Ten den jsme se trochu zpozdili. Stejně jako muž, který si při našem příchodu na lavičce zavazoval boty - Earvin Magic Johnson. Připadalo nám to jako sen. Před pár lety jsem ho obdivoval na kazetách ze strhujících finále s Birdovými Celtics, které k nám pašovali tátovi finští spoluhráči. Teď jeden z největších hráčů historie stál přede mnou - a vzal si mne i s Richardem do družstva. Musím ovšem přiznat, že ne každá situace v prvních dnech na UCLA měla parametry setkání s Magicem. V posilovně, kam jsme chodili s Richardem, jsem si málem pěkně naběhl. Seděli jsme ve strojích, když se na druhé straně místnosti objevil ve dveřích černošský chlapík s tělem vyrýsovaným jak od Michelangela - Sidney Wicks. Tenkrát jsem samozřejmě vůbec netušil, kdo to je. Ty vole, koukni na toho negra, vypadlo ze mě údivem. Vzápětí mě vylekal hrozivý výraz v Richardových očích. Buď ticho, ty blbec! Toto slovo tu vôbec nesmieš hovoriť, okřikl mě. Wicks naštěstí nic neslyšel a já si od té doby dával zatracený pozor. Po UCLA jsem sledoval Richardovu kariéru v NBA a pak v Evropě. Když byl v NBA, setkali jsme se na UCLA, když se vrátil trénovat přes léto. V Evropě jsme proti sobě hráli ve Španělsku, když já jsem hrál v Realu Madrid a Richard v Málaze. Richard měl bezesporu skvělou kariéru a jestli jsou mé informace správné a je trenérem v Canarias Basketball Academy (Pozn.: Petruška pôsobil ako tréner v CBA v rokoch 2014-2018, od augusta 2018 žije v Toronte.), tak je skvělé, že u basketu zůstal. Určitě má dost co předávat mladým hráčům.“

Petruškove tri najlepšie zápasy v NBA:

* 7. apríl, doma proti Warriors:  8 bodov (trafil všetky tri strelecké pokusy aj obe šestky) za 3 odohrané minúty
* 21. apríl, doma proti Mavs: 12 bodov (premenil päť z desiatich pokusov) a 4 doskoky za 19 odohraných minút
* 22. apríla, vonku proti Mavs: 5 bodov a 2 doskoky za 16 odohraných minút

Richard bol počas celého playoff na listine neaktívnych hráčov, kde ho pred štartom vyraďovacích bojov umiestnili spolu s ďalším centrom Ericom Rileym, spolu s ktorým robil v základnej časti backupa Hakeemovi. Krídelník Mario Elie si na konci marca zlomil kostičku v pravej ruke a hoci stihol začiatok playoff, Rockets na konci základnej časti podpísali ďalšieho forwarda Chrisa Jenta. O dva dni neskôr podpísali ďalšieho voľného hráča, skúseného podkošového borca Earla Curetona. Práve títo dvaja sa na úkor Petrušku a Rileyho dostali do 12-člennej zostavy pre playoff. Stojí ešte za zmienku, že Petruška bol siedmym najlepším Európanom v lige, po Vladem Divacovi, Detlefovi Schrempfovi, Rikovi Smitsovi, Dinovi Radjovi, Tonim Kukočovi a Gheorgheovi Muresanovi. #SiedmyZÔsmichAleTop7JeTop7

MATT BULLARD, hráč tímov NBA Houston Rockets, Atlanta Hawks, Charlotte Hornets (1990-1994 a 1995-2002), Petruškov ex-spoluhráč z Rockets:

„Petruška bol skvelý spoluhráč. Bola s ním zábava, vždy bol pozitívny a bol to profík, na ktorého sa dalo spoľahnúť. Mal dobrú strelu z výskoku a bol fyzický obranca. Nanešťastie pre neho však musel každý deň brániť na tréningu Hakeema „The Dream“ Olajuwona, a toho mali problém ubrániť aj najlepší obrancovia v lige. Boli sme skvelá partia a nikto z nás sa na Richa nepozeral ako na hráča z cudziny, zo Slovenska. Pre nás bol proste náš spoluhráč, bol jedným z nás a ceneným hráčom, ktorý priložil ruku k dielu z lavičky.

Stále si pamätám na spoločnú radosť, keď sme spolu oslavovali zisk majstrovského titulu. Ale tá radosť sa na chvíľu zmenila na hrôzu... určite ste už túto historku počuli, ale poviem vám ju ešte raz. Keď Rich držal majstrovskú trofej, zrazu z jej vrchu odpadla tá veľká zlatá lopta a spadla rovno na podlahu v šatni. Tak ako bolo preňho ako hráča typické, Rich sa za tou kotúľajúcou sa loptou okamžite hodil. Keď sme ju potom spolu pripevňovali späť na trofej, dobre sme sa na tom smiali, dúfajúc, že veľa ľudí nevidelo, že sa rozbila.“

SCOTT BROOKS, hráč tímov NBA Philadelphia 76ers, Minnesota Timberwolves, Houston Rockets, Dallas Mavericks, New York Knicks, Cleveland Cavaliers (1988-1998), Petruškov ex-spoluhráč z Rockets:

„Richard bol šikovný a talentovaný podkošový hráč a výborný spoluhráč. Mám príjemné spomienky na to, ako sme spolu pred a po tréningu hrávali jeden na jedného, keď sme boli spoluhráčmi v Houstone.“ 

JIM BOYLEN, asistent trénera v Houstone (1992-2003):

„Tvrdý chlap. Pre súperov bol hrozbou pod košom, ale taktiež bol nebezpečný z perimetra, čelom ku košu. Hral veľmi fyzicky a ťažko sa bránil. A bol makač. Spomínam si, že som s ním, s Chrisom Jentom a s ďalšími náhradníkmi hrával 3 na 3. (Pozn.: Boylen mal vtedy 29 rokov.) Ako som hovoril, bol to proste pracant, fyzicky silný a k tomu skvelý tímový hráč. Mal presnú ruku zo stredných vzdialeností, ale takisto ovládal crab dribble, pri ktorom si vás odstavil zadkom. Mal veľký zadok. Človeče, Richard bol veľký chlapík. Bol dobrý hráč a bol blízko k tomu, aby sa udržal v NBA. Neviem, ako dlho hral v Európe, ale určite mal na NBA. Prispel k našej tímovej kultúre, svojou pracovnou etikou a fyzickosťou.“

Petruška sa v roku 1994 vrátil zo Štátov do Európy, do najlepšej ligy sveta sa však túžil vrátiť. Ani mnohí basketbaloví fanúšikovia nevedia, že Richard hral v príprave pred sezónou 1996/97 za Washington Bullets. V lete s nimi podpísal negarantovaný kontrakt a v prípravných zápasoch si zahral napríklad s hviezdou Juwanom Howardom alebo s mladým Chrisom Webberom, ktorého nasledujúci ročník prvýkrát vybrali do Zápasu hviezd. Pivotom základnej päťky bol obrovitánsky Rumun Muresan, ďalšími centrami v kádri boli nedraftovaný nováčik Ben Wallace, Lorenzo Williams, Matt Fish a Petruška. Dovolím si tvrdiť, že Petruška nebol horším hráčom ako Fish (v 1996/97 päť zápasov za Bullets) alebo Williams (v 96/97 priemer 2 body a 4 doskoky na zápas), ale Bullets sa rozhodli umiestniť na waiver listinu práve jeho. Stalo sa tak 31. októbra, deň pred začiatkom súťaže.

DAN PETERSON, legendárny tréner Virtusu Bologna a Olimpie Miláno (1973-1987 a 2011):

„Po NBA hral Richard v Taliansku, v jednej z top európskych líg, a hral dobre. Bol lídrom tímu Varese a doviedol ich do playoff. Keď z klubu odišiel, v nasledujúcej sezóne získali titul, ale zásluhu na ňom mal bezpochyby aj Petruška, tým, že v predchádzajúcich sezónach pozdvihol tím na majstrovský level. Hral dobre pod košom i na perimetri a to z neho robilo hráča, ktorý sa ťažko bránil. Navyše bol ľavák a to bol pre jeho obrancov problém. Bol dobrý atlét a mal skvelú techniku streľby. Bol ako borec zo 70. rokov, keď hrávalo veľa inteligentných hráčov. Okrem toho bol tvrdý chlapík, ktorý sa nebál hrať s loptou pod tlakom. Taktiež bol tímovým hráčom a výborne prihrával. Pomáhal spoluhráčom a robil ich lepšími, a to, ako vieme, každý hviezdny hráč nedokáže. Mohli ste okolo neho postaviť dobrý tím. A to je ten najväčší kompliment.“

Ako povedal Petruškov niekdajší spoluhráč z Interu Dano Jakabovič, „Richard mal smolu. Tým, že nebol na Slovensku, tak ani médiá nevedeli, čo všetko dosiahol. Som hotový z toho, že sa o ňom skoro nič nenapísalo a nehovorí sa o ňom. Pravda je taká, že Petruška šiel mimo radar väčšiny tunajších športových fanúšikov. V NBA hral málo a na začiatku 90. rokov bola NBA a tiež NCAA veľká exotika; v Európe hral v Taliansku, Turecku a Španielsku, čiže naživo ho slovenskí priaznivci mohli vidieť prakticky len v drese Slovenska (1994 a 1996-2000). To však nič nemení na tom, že Petruška, druhý najlepší slovenský basketbalista minulého storočia, patrí medzi legendy slovenskej športovej histórie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?