Rodák z Ostravy vyhral päťkrát NBA, v našich končinách je ale úplne neznámy

Autor: Lukas Kuba | 4.3.2020 o 10:00 | Karma článku: 2,83 | Prečítané:  569x

„Neexistujú už žiadni Maxovia Winterovia. Tá generácia je preč. Nabudúce, keď uvidíte niekoho, kto začal s ničím a niečo vybudoval, pomyslite na Maxa Wintera.“

MAX WINTER (19031996)

* Spolumajiteľ a viceprezident/generálny manažér klubu NBA Minneapolis Lakers (19471954).

* Narodil sa na začiatku 20. storočia v Moravskej Ostrave, Winterovci bývali na ulici Obere Teichgasse (Horní Rybnická, čp. 602), pri sčítaní ľudu uviedli ako bežne používaný jazyk („obcovaciu reč“) nemčinu je samozrejme možné, že Max vedel po česky aspoň pasívne.

* Ako 10-ročný emigroval spolu s matkou Bertou do Ameriky, v Brémach nastúpili na parník, ten bol údajne poslednou osobnou loďou, ktorá vyplávala do USA pred začiatkom prvej svetovej vojny; „Som rád, že sme nezmeškali tú loď. Ak by sme ju zmeškali, môj celý život by bol zmenený. Nikdy by som sa nedostal do Spojených štátov,“ spomínal neskôr Winter.

* Jeho loď priplávala do New Yorku v apríli 1914; usadili sa v Minneapolise, kde ich už čakal otec Jakob a dvaja Maxovi starší bratia; jeho otec sa živil ako predavač jabĺk, matka pracovala ako obchodníčka s dobytkom; jeho starí rodičia z matkinej strany zomreli v Ostrave, stará mama s priezviskom Kukuková v roku 1933.

* Po príchode do USA začal roznášať noviny, neskôr pracoval v továrni, kde sa vyrábali kartónové krabice; na strednej hrával americký futbal a bol kapitánom basketbalového tímu; meral síce len 163 centimetrov, ale basket hral aj za miestnu univerzitu Hamline a obdržal medailu ako najlepší športovec konferencie.

* Tréner, manažér, športový promotér (promotoval napríklad zápasy Harlem Globetrotters, aj v Európe), majiteľ športového baru/reštaurácie, biznismen; zakladateľ a dlhoročný prezident klubu NFL Minnesota Vikings (bol veľmi obľúbený, všetci zamestnanci klubu ho volali Max; tréningové centrum Vikings sa na jeho počesť volá Winter Park), keď zomrel, v novinách o ňom písali ako o minnesotskej športovej ikone; stále sa udržiaval vo forme, aj keď už mal cez osemdesiat rokov, každé ráno urobil sto kľukov, keď bol mladší, robieval ich vraj štyristo denne.

* Zaujímavosťou je, že Winter v roku 1947 navrhoval, aby sa minnesotský basketbalový tím volal Vikings (v Minneapolise žilo mnoho prisťahovalcov zo Škandinávie), klub nakoniec pomenovali Lakers (podľa minnesotských jazier), ale Winterov ďalší návrh, aby klubovými farbami boli svetlomodrá a zlatá (inšpiráciou bola švédska vlajka), sa stal skutočnosťou.

* Winter bol veľký marketingový vizionár: Lakers boli vďaka nemu prvým klubom, ktorý dal dokopy video z highlightov svojich zápasov, ktorým potom propagovali svoj tím; zariadil, aby pred každým domácim zápasom zahrali muzikanti a mužstvo pravidelne povzbudzovali Lakerettes, tínedžerské cheerleaderky.

* Spolu so svojím kamarátom zakladateľom Globetrotters Abom Sapersteinom zorganizovali vo februári 1948 pamätný exhibičný zápas medzi belošskými Lakers a černošskými Trotters o neoficiálny titul najlepšieho basketbalového mužstva sveta (Globetrotters vyhrali strelou v poslednej sekunde), Winter vždy tvrdil, že to bol „najpamätnejší basketbalový zápas všetkých čias“; bol to práve Winter, kto spravil na jar 1948 finálne rozhodnutie o pripojení Lakers do BAA, v prvej sezóne v klubovej histórii sa Lakers stali majstrami NBL. 

* Úspechy s Lakers okomentoval takto: „Mal som proste šťastie. Vždy som bol v správny čas na správnom mieste.“ V roku 1985 povedal: „Nikdy som sa nezmenil. Stále chodím s hlavou nadol, dúfajúc, že nájdem na zemi nejaké vreckové, tak ako som to robieval, keď som bol decko.“ 

* Kouč Lakers John Kundla: „Max bol skvelý biznismen, promotér. Zohral veľkú rolu v tom, že z Minneapolisu sa stalo mesto, v ktorom sa hrali veľké ligy.“ Legenda NBA a najlepší hráč vtedajších Lakers pivot George Mikan: „Max Winter bol láskavý, úctivý chlap, džentlmen. Keď vám raz dal svoje slovo, vždy ho dodržal. Keď som hrával basketbal za Lakers, nikdy som nepodpísal kontrakt. Všetko, čo mi stačilo, bolo podanie rúk s Maxom.“

***

Minulý december vyšla kniha MPLS. The Minneapolis Lakers and the Dawn of Professional Basketball (MPLS. Minneapolis Lakers a počiatok profesionálneho basketbalu), v ktorej autor Andrew van Buuren mapuje históriu prvej dynastie NBA až po odchod tímu do Los Angeles. Keďže trénerom Lakers bol vtedy slovenský Američan Kundla, generálnym manažérom moravský Žid Winter a dve sezóny za nich odohral Čechoameričan Chuck Mencel, táto kniha je určite zaujímavá aj pre česko-slovenských basketbalových nadšencov. Nasledujúce preložené výroky Kundlu a Wintera sú práve z nej.

Kundla bol ako nový tréner mladší než niektorí profi hráči a novinári boli zvedaví, či sám seba nepostaví do zápasu: „Ja a hrať?“ odpovedal s úsmevom. „Pochybujem o tom, ale jeden nikdy nevie. Každý rok som niečo odohral a myslím, že by som sa mohol dostať do formy. Ale uvidíme, ako veci pôjdu, predtým než tam hodím starca ako ja.“

Keď sa Mikan, najväčšia basketbalová star tých čias, dohodol s Lakers, Winter ihneď telefonoval Kundlovi. „Máme Kráľa basketbalu. Podpísali sme Georgea Mikana.“ Kundla bol ohromený a nemohol tomu uveriť. „Môj bože, už mám [hviezdneho krídelníka Jima] Pollarda. Teraz mám i Mikana?“ 

Zaujímavosťou je, že kustód Lakers sa volal Pete Mikulak. Asi mal poľský pôvod, ale v U.S. Censuse 1940 je jeden Peter Mikulak z Minneapolisu, ktorého rodičia boli Slováci.  

Vedeli ste, že to bol Kundla, kto vytvoril pozície power forwarda (Vern Mikkelsen) a small forwarda (Pollard)? Kundla v sezóne 1949/50 taktiež zaradil do základnej päťky Slatera Martina a Boba Harrisona, ktorí plnili roly point guarda a shooting guarda, ako ich poznáme zo súčasného basketbalu, hoci vtedy sa ešte tieto posty takto nenazývali. Písal sa rok 1950 a prvá moderná zostava bola na svete. Kundla bol skutočný trénerský inovátor.

Keď sa Kundlovi v 1951 narodil štvrtý syn, jeden z novinárov pokrývajúcich Lakers zažartoval, že ešte potrebuje jedno dieťa a mal by svoj vlastný basketbalový tím. „Hej, to je pravda. Ale potom by som si musel začať robiť starosti ohľadom náhradníkov,“ odpovedal mu Kundla.  

V 1952 sa Lakers stretli v playoff sérii s ich najväčšími rivalmi Rochester Royals a v jednom z vonkajších zápasov bola taká divoká atmosféra, že jeden z domácich prívržencov hodil z hľadiska nôž, ktorý len tesne minul Mikana. GM Winter pochopiteľne zúril: „Fanúšikovia sa tak vymkli z rúk, že ohrozujú životy našich hráčov.“ Podal aj oficiálnu sťažnosť, ale vedenie NBA sa k nej nevyjadrilo.

Winter mal pomerne nevšednú reakciu na implementáciu 24-sekundového limitu na útok, ktorý v lete 1954 zachránil a zrevolucionizoval profesionálny basketbal (FIBA zaviedla 30-sekundový shot clock o dva roky neskôr): „24-sekundový limit na útok je diskrimináciou voči Georgeovi Mikanovi. Je to ako keby bejzbal vydal zákon proti Babovi Ruthovi.“ Mikan sa však o štyridsaťosem rokov neskôr vyjadril, že Winter mal na tomto pravidle rovnakú zásluhu ako Danny Biasone. „Max presadzoval zavedenie limitu. Mal s tou zmenou veľa do činenia.“ WTF?!

Keďže Kundla bojoval počas trénerskej kariéry so žalúdočnými vredmi, cez zápasy pil mlieko. Pravidelne mával pod svojou trénerskou stoličkou fľašu mlieka a keď na ihrisku nastala nejaká kritická situácia, vždy si z nej upil.

„Toto bolo najvzrušujúcejšie víťazstvo v mojej dvanásťročnej trénerskej kariére s Lakers,“ povedal Kundla po napínavom piatom zápase série finále Západnej divízie s favorizovanými St. Louis Hawks v roku 1959. Lakers vtedy vybojovali jednobodovú výhru v predĺžení na horúcej palubovke Hawks a v ďalšom zápase si zabezpečili nikým nečakaný postup do finále NBA. Kundlov tím bol po piatich rokoch znova vo finále súťaže. V ňom síce Lakers podľahli dominantným Boston Celtics, ale ich sezóna bola nesporným úspechom. 

V januári som MPLS. poslal Charleymu Mencelovi, ktorý si ju prečítal a podpísal mi ju. „Naozaj si užívam čítanie tejto knihy. V tom období som bol či už fanúšik, divák alebo hráč. Poznal som veľa hráčov, o ktorých sa tam píše, a samozrejme s mnohými som aj hral a prináša mi to skvelé spomienky. Keď som bol mladík, mojím najobľúbenejším hráčom bol Whitey Skoog, pretože bol Gopher [takisto ako Mencel hrával za Minnesotskú univerzitu; bol aj Winterovým obľúbencom] a stal sa mojím veľmi dobrým kamarátom. [Neoficiálny/tajný generálny manažér Lakers, 15. marca bude oslavovať sto rokov] Sid Hartman podpísal môj kontrakt s Lakers a dodnes sme dobrí priatelia.“

Charley mi poslal aj DVD s názvom Tribute to George Mikan, ktoré obsahuje stretnutie bývalých hráčov a trénerov Minneapolisu spred devätnástich rokov, pri príležitosti odhalenia sochy fenomenálneho pivota Mikana. 

Tribute to George Mikan 1 (Mpls. Lakers at Target Center):
Mencel . . . 3:143:16 (predstavenie), 10:1212:59 (rozhovor)  
Kundla . . . 3:323:34 (predstavenie)

Tribute to George Mikan 2 (Mpls. Lakers Dinner):
Mencel . . . 5:055:10 (podpisovanie lôpt)
Kundla . . . 8:4510:34 (rozhovor)

***

O necelé dva roky po narodení Maxa Wintera prišiel na svet ďalší chlapec z Rakúsko-Uhorska, ktorý zanechal stopu v basketbalovom svete. Rodičia Michal Škvorák zo záhorského Kuklova a Anna, rodená Grancová, z Kútov ho pokrstili Ján. V roku 1907, keď mal Janko dva roky, sa Škvorákovci rozhodli emigrovať do Spojených štátov. Zo Záhoria odišli v jednu noc na konskom povoze; v Amerike sa usadili sa v meste Johnstown, nachádzajúcom sa v štáte New York. Z malého Johna Skvoraka vyrástol dobrý športovec, na strednej škole aj na univerzite St. Lawrence hrával basketbal a baseball; po promócii sa ako 22-ročný stal učiteľom na strednej v obci Weedsport a v tom roku začal byť aj basketbalovým trénerom. Stredoškolské basketbalové tímy úspešne koučoval nasledujúcich dvadsaťšesť rokov (okrem toho trénoval i bejzbalistov, futbalistov a amerických futbalistov) a keď s touto prácou skončil, v štáte New York bol trénerskou legendou. Skvorak, prezývaný Prof, bol aj basketbalovým rozhodcom a neskôr riaditeľom školy. Dôchodok prežil vo Weedsporte, zomrel v roku 1977. Pred šiestimi rokmi ho posmrtne uviedli do New York State Basketball Hall of Fame, siene slávy pre najlepších koučov v histórii štátu New York.

Asi najznámejším čechoamerickým stredoškolským basketbalovým koučom bol Joe Sukovaty (18991983) z Nebrasky. Takisto ako Skvorak, aj Sukovaty bol dlhoročným učiteľom a trénerom, stredoškolákov trénoval takmer tridsať rokov. Jeho najvýnimočnejším zverencom bol Willard Schmidt, ktorý ako člen americkej reprezentácie získal zlatú medailu na olympiáde 1936 v Berlíne, keď bol basketbal prvýkrát oficiálne zaradený do programu hier.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Sme uprostred krízy a tvárime sa, že sa nič nedeje

Sme posledná generácia, ktorá ju môže zastaviť.

Premiér Matovič reaguje na kritiku prezidentky Čaputovej

Reakcia premiéra na prezidentkinu správu o stave republiky.


Už ste čítali?