Americkí Slováci lajkovali už v minulom storočí. Šúhy? Majgudnes!

Autor: Lukas Kuba | 24.3.2020 o 11:23 | Karma článku: 4,52 | Prečítané:  366x

Práve čítam výbornú knižku J. Cígera Hronského Cesta slovenskou Amerikou (Cestopisné črty z r. 1935 – 1936), vyšla v roku 1940. Je to asi prvá slovenská kniha, v ktorej je spomenuté slovo „lajkovať“. Kapitola Americká slovenčina:

„Pani farárka Anna Pelikánová-Danielová z Detroitu [rodáčka zo Záriečia] zavše verejne povysmieva túto našu americkú slovenčinu a pre zaujímavosť dovoľujem si tu citovať aspoň jeden z jej vtipných spôsobov boja proti pokazenej reči.“

Americká slovenčina

Americká slovenčina,
to vám je za miešanina!
Slováci, keď z kraja prídu
a o mesiac-dva sa zídu,
už slovenčinu mixujú
a po anglicky speakujú.

Nedávno sa dve susedky
zišli spolu na besiedky;
no, a viete, že ženičky
rady rozprávajú vždycky;
tak i tieto nečakali,
ale takto si začali:

„Ach, haló, suseda milá,
dobre, že si sa stavila.
Vieš, tak nedobre fílujem,
celé tri dni polihujem;
ani len na porč nesadnem,
čo len-len že z nôh nespadnem.

A ty si sa kde vybrala,
keď si sa dress-up-ovala?“
„Idem do štóru šapovať,
pork čaps na saper kupovať.
Kót som preto založila,
by som si havs-dress zakryla.

Najprv som tu štapovala,
bo som ťa už missovala;
nevidela som ťa v jarde,
preto mi už chybíš všade,
a tak mi šepkalo čosik,
že snáď si ty veru aj sick.“

„Ach, keby si ty len znala,
aký exident som mala!
Vieš, že teraz havs klínujem
a veľmi hary-up-ujem,
bo keď chcem byť skorej reddy,
musím robiť veru steddy.

Furnis sme už štapovali,
všecok smók vyklínovali;
vudvork som si tiež umyla,
steny, šiling obriadila;
ešte okná ovašovať
a furničur polišovať.

Na flóre keď uschne varniš,
potom, reku, budem finiš.
Tak ja tie okná vašujem
a veľmi hary-up-ujem –
vtom sa zo štep-ledru šmyknem 
a na celé hrdlo skríknem!

Spadla som na siment sajdvok,
veľmi som si udrela bok.“
Susedka ju poľutuje,
ale tiež sa požaluje:
„Či som sáry, ach, majgudnes,
veď aj ja mám dosť trublu dnes.

Môj sa práve z šapy vrátil,
na strít-káre pédu stratil.
Teraz sme už celkom flet-brók
a mesiac s rentom na zadok. –
Ale musím hary-up-ovať,
bo budem večeru lejt mať.“

Keď si gúdbáj povedali,
susedky sa rozchádzali. –
Anglicky sa má naučiť
každý, kto má občiansky cit.
Zato ale na otčinu
a na milú slovenčinu

zabúdať tiež nemusíme,
keď sa anglicky učíme.
Byť dobrým Američanom
a tiež i verným Slovanom,
keď si za svoj cieľ vezmeme,
pekný príklad ukážeme.

„Vnikanie anglických slov do slovenčiny našlo u našich krajanov dobré podmienky, lebo slovník, ktorý si kedysi naši krajania odnášali prípadne iba z nejakých lazov, kopaníc alebo drobných dedín, nezahrnoval mnohé pojmy technické, slovník bytovej kultúry a či, všeobecnejšie povedané, slovník mesta a v Amerike mestské prostredie priam zavalilo nepripraveného nášho vysťahovalca. Nie by primerané slovo, ale ani samu vec nemal príležitosť doma poznať, tak prevzal s pojmom i cudzie slovo.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Matovič informuje o novom rekordnom prírastku

Celkový počet nakazených koronavírusom na Slovensku dosiahol číslo 31 400.


Už ste čítali?