reklama

Goliáš zostrelený buzzer-beaterom. Keď Čechoslováci „dělali z Američanů voly“

„Na tom basketu jsem byl s bráchou a tátou. Pamatuju si atmošku. Fandili jsme samozřejmě Čechoslovákům, ale byla tam

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

vzhledem k době i velká podpora USA. Pamatuji si velkou radost po vítězném koši...“

Na kalendároch bol rok 1979. John Havlicek, podľa rešpektovaného novinára Boba Ryana etablovaný ako najlepší všestranný hráč v histórii NBA, si užíval prvý rok na športovom dôchodku. V NBA obhajovali titul Bullets z Washingtonu, FIBA basketbalu vládli majstri sveta Juhoslovania a samozrejme poslední olympijskí víťazi Američania. A československá reprezentácia pod taktovkou výborného Pavla Peteru pravidelne bojovala o európske medaily. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Peterovci v 70. a 80. rokoch pomerne pravidelne jazdievali na turné po amerických univerzitách, kde si merali sily so šikovnými mladíkmi a veľakrát sa stalo, že naše mladé talenty za morom zaujali a dostali od college programov ponuky na basketbalové štipendium. Museli však odmietať, v časoch železnej opony sa totiž inak nedalo. Trio Kamil Brabenec, Jaroslav Skála a rodák z Popradu Gustáv Hraška dokonca zaujalo klub NBA Detroit Pistons a v roku 1974 bolo pozvané do jeho tréningového kempu. Hviezdami tímu boli vtedy center Bob Lanier a rozohrávač Dave Bing. Detroit údajne Brabenca chcel, ale ako povedal, legálne to v tej dobe nešlo, musel by emigrovať a už nikdy by nemohol reprezentovať Československo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uznávaný basketbalový žurnalista a historik Vladimir Stankovič mi napísal, že si je istý, že najlepší Európania tej doby by sa nestratili ani v najlepšej lige na svete. „Patril medzi nich aj Brabenec. On a hráči ako Krešimir Čosič, Dražen Dalipagič, Dragan Kičanovič, Jiří Zídek či Sergej Belov mali na NBA.“ (Jedna zaujímavosť v súvislosti s Pistons: Ikonický komentátor George „Voice of the Pistons“ Blaha začal svoju komentátorskú kariéru v Detroite v roku 1976. Jeho prastarí rodičia boli Česi, jeho otec a dedo prominentní lekári z Iowy. Count that baby and a foul!)

Obrázok blogu

Čechoslováci mali teda s americkým basketbalom relatívne veľké skúsenosti. A tie sa im hodili aj v 3. ročníku Interkontinentálneho pohára národných družstiev, ktorý sa konal od 5. mája do 1. septembra 1979. Prvý ročník tejto súťaže sa odohral štyri roky predtým; hralo sa systémom doma – vonku, štyri európske tímy proti štyrom americkým. Zámorské celky hrali najprv v Európe, potom sa letelo do Latinskej Ameriky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V čs. nominácii sa vystriedalo 14 hráčov: Stanislav Kropilák, Inter Bratislava; Kamil Brabenec, Zbrojovka Brno; Zdeněk Kos, Dukla Olomouc; Jiří Pospíšil, Dukla Olomouc; Jaroslav Skála, Slavia VŠ Praha; Zdeněk Douša, Sparta Praha; Vojtěch Petr, Zbrojovka Brno; Vlastibor Klimeš, Dukla Olomouc; Justin Sedlák, Inter Bratislava; Peter Rajniak, Inter Bratislava; Gustáv Hraška, Slavia VŠ Praha; Vlastimil Havlík, Zbrojovka Brno; Dušan Žáček, Sparta Praha a Zdeněk Böhm, NHKG Ostrava. Trénerom bol Pavel Petera. (Petera zomrel v roku 2013, z hráčov už nie sú medzi nami Pedro Rajniak, Petr a Áda Pospíšil.)

Petera sa v knihe Svět dlouhánů vyjadril k najväčším oporám vtedajšej repre:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Brabenec, Kos, Pospíšil, Rajniak, Kropilák, Havlík, Klimeš, Böhm, Skála tvořili jádro reprezentace ČSSR. Všichni byli výbornými basketbalisty, mnozí i osobnostmi se vším všudy, protože bylo na ně spolehnutí, vynikali nad ostatními a byli schopni podržet mužstvo.“

Kouč Petera s Pospíšilom a Brabencom v roku 1978.
Kouč Petera s Pospíšilom a Brabencom v roku 1978. (zdroj: Archív Pavla Peteru)

Brabenec: „Hráč, jenž dokáže strhnout ostatní k výkonům, ale musí se mu dařit střelba. Byl schopen sám rozhodnout zápas vynikající střelbou. Šestky měl naučené téměř stoprocentně. Většinou byl pro mužstvo neocenitelný. Jeho krátký, rychlý únik a pak perfektní střelba, prostě zlatá ruka, to byly jeho přednosti. V USA přiváděl do zoufalství i prvotřídní hráče, jejichž hlavní předností byla obrana. Ukázal jim, že střelba z dálky a střední vzdálenosti je jeho doménou. Nikdy si nenechal ujít příležitost vygustit si nějakého hráče, který ho měl hlídat, aby se moc nedostal ke střelbě. Nebo zase opačně, Kamil dostal na starost nějakého borce, kterému měl znepříjemňovat život. Dokázal to dokonale.“

Pospíšil: „Pan basketbalista se vším všudy, jedna z význačných postav naší reprezentace. Hrál chytrý basketbal, hráč s nesmírnou basketbalovou inteligencí. Přísný k sobě i k ostatním. Snaha po vítězství a nejlepším výkonu převyšovala u Ády všechno ostatní. Byl ochoten na hřišti třeba padnout. Nikdy však nebyl pro moc velké bránění. Rád střílel, kombinoval i přihrával, ale v obraně musel mít právě chuť. Pak byl výborný. Vymýšlet nejrůznější finty jak přelstít soupeře, to byla Ádova vášeň. Jednou, na turnaji v Itálii, v utkání s Američany nás všechny šokoval. Naznačil střelbu, ale přitom poslal míč jen na desku. Odraženého balónu se pak zmocnil a teprve střílel. ‚To je světová finta!‘ křičeli jsme všichni, když Áda dal takhle už pátý koš za sebou a Američani ho nebyli schopni uhlídat.“

Kropilák: „Hráč, jakých se rodí málo. Přijížděl na sraz reprezentantů vždycky ve výborné formě. Všichni o něm tvrdili, že to bude jeden z našich nejlepších basketbalistů všech dob. To se taky stalo, i když si myslím, že mohl být ještě lepší, kdyby dokázal být sám k sobě tak tvrdý, jako třeba Zdeněk Kos, Áda Pospíšil nebo Jirka Zedníček. Kily byl měkká povaha, nesnášel tvrdou hru. Kdyby k talentu přidal i větší houževnatost, mohl to být borec, který by překonal i mnohé svetové hráče. Vždycky a všude byl oblíbený, v partě nepokazil žádnou legraci. Nerad byl svázaný složitými taktickými plány. Chtěl spíš improvizovat, mít volné pole působnosti. Dokázal blokovat dobré střelce, ale jinak bránění nemiloval.“

Kos: „Svou výškou platil na soupeře. Uměl střílet ze střední vzdálenosti, uměl hrát zády ke koši a soupeř nevěděl, zda bude střílet levou nebo pravou rukou přes hlavu. Přestože dával rád koše, měl smysl pro spolupráci, a i když se neměli ve velké lásce s Brabencem a Hraškou, přece jen s nimi dokázal výborně hrát. Byl bojovník, schopen strhnout ostatní k nevídanému výkonu; když se mu nedařila střelba, byl ochoten jen bránit a připravovat ostatním střelecké pozice. Prostě pan hráč se vším všudy.“

Hraška: „Velice inteligentní basketbalista, vzdělaný a výborný společník, po delším čase na zájezdech nebo i při hře se ale podivně projevoval. Začal si brát na mušku spoluhráče, stal se protivný, nesnesitelný. Urážlivé řeči byly zcela běžné; přitom to nijak ale nemyslel, byl to jen jeho způsob, kterým se odreagovával.“

***

Na jar 1979 čakal Čechoslovákov hneď v prvom zápase jeden z najťažších orieškov – Team USA. Na OH '76 v Montreale hrali Američania totálny, tvrdý basketbal s úžasným fyzickým nasadením a ČSSR zdolali aj na MS '78, ale niet pochýb, že nový reprezentačný tréner Petera veril, že je možné ich potrápiť, ba dokonca aj zdolať. S legendárnym trénerom sovietskej zbornej a jeho priateľom Alexandrom Gomeľským sa na túto tému bavil už dva roky predtým. Saša mu radil, že „je potrebné perfektne poznať ich hru. V tom je celé tajomstvo úspechu.“

„Na olympiádě jsme hráli s Američany, kteří suverénně vyhráli a poráželi všechny o dvacet a s námi ještě dvě minuty před koncem prohrávali. V tehdejším basketbalu dokázala česká hlava něco vymyslet. Byly jiná pravidla, nebyla taková tvrdost, rychlost, ale česká hlava dělala z Američanů ‚voly‘. Pak bohužel přišla klasická česká mentalita, rozklepali jsme se a o pět bodů prohráli. Tehdy seděl v hledišti Wilt Chamberlain, hvězda NBA a ten tleskal a žasnul, co Češi dokázali,“ spomínal nedávno strelec Brabenec.

V 1979 sa americká basketbalová reprezentácia zúčastnila na šiestich rôznych medzinárodných turnajoch a podujatiach a vždy sa na nich predstavil iný výber. Američania chceli vyskúšať čo najviac hráčov pred blížiacou sa olympiádou v Moskve (na ktorej nakoniec americkí športovci neštartovali, ale to už je iný príbeh). Reprezentantmi boli v drvivej väčšine vysokoškolskí basketbalisti majúci status amatérov. Koučom amerického tímu v Prahe bol Ed Badger, v 1976 až 1978 tréner Chicaga Bulls, v 80. a 90. rokoch trénerský asistent v NBA. K dispozícii mal nasledovných hráčov (takmer všetci boli draftovaní do NBA v rokoch 1980 a 1981):

G Butch Carter (hráč NBA do 1985, neskôr kouč NBA), G John Gerdy (najlepší strelec v histórii školy Davidson, jeho rekord prekonal až Steph Curry), F Steve Johnson (NBA do 1990, 1x All-Star), G Albert King (NBA do 1991, jeden z najlepších stredoškolských hráčov všetkých čias, brat hviezdy NBA Bernarda), G Eddie Lee, G Mark Radford (NBA do 1983), F Larry Smith (NBA do 1993), F LaVon Williams (víťaz NCAA v 1978), C Rudy Woods (najužitočnejší hráč McDonald's All-American Game, prestížneho zápasu top stredoškolákov), F Steve Wright, G Jack Zimmerman. V zostave bol pôvodne aj najskúsenejší podkošový hráč tímu Pat Cummings, ale nakoniec do Európy neodcestoval, keďže už bol draftovaný Milwaukee. V profilige hral do 1990. Z matkinej strany mal slovenských predkov, jeho babička Mária, rodená Mizerová, pochádzala z kysuckej obce Povina.

Obrázok blogu
(zdroj: Archív Reného Matušku)

Duel s USA, ktorý sa hral v Športovej hale v Prahe-Holešoviciach pred televíznymi kamerami a z vypredaného hľadiska ho sledoval aj americký basketbalový funkcionár slovenského pôvodu Joe Vancisin, sa nakoniec zapísal do histórie čs. basketbalu. Prvýkrát sme porazili Ameriku na väčšom podujatí, v oficiálnom medzištátnom zápase.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Úvodných päť minút bolo ako z basketbalovej učebnice, ale napodiv zásluhou československých hráčov. Po bleskovom nástupe našej základnej päťky Pospíšil, Brabenec, Klimeš, Skála, Kos sme už po dvoch minútach hry po rýchlych protiútokoch viedli 8:0. Pričinil sa o to predovšetkým Brabenec, ktorý sám zaznamenal šesť bodov. Základná zostava hrala proti územnej, málo pohyblivej americkej obrane kľudne a hlavne chytro. Zaskočený súper nepresne strieľal a jeho zónová obrana nebola pre našu rýchlu kombinačnú hru, zakončovanú presnou streľbou, prekážkou. Rozohrávanie Pospíšila a Brabenca a zvlášť presná Brabencova streľba zo strednej vzdialenosti dávali ranu za ranou súperovmu kolektívu, ktorý k veľkému potešeniu publika už v štvrtej minúte prehrával desaťbodovým rozdielom 4:14 a po siedmej minúte bolo skóre 20:8 v náš prospech. Americký tréner Badger dlho na ihrisku základnú zostavu v zložení Lee, Gerdy, Williams, Smith a Woods nenechal. V krátkych časových intervaloch posielal na ihrisko čerstvé sily. Až prechod Američanov na osobnú obranu a zvýšenie agresivity dlhých podkošových hráčov v doskakovaní priniesli vyrovnanie síl na ihrisku. V desiatej minúte bol na ukazateli už len päťbodový rozdiel v skóre, 23:18. Ale útlm nášho družstva dlho netrval a podarilo sa mu ešte do polčasu svoj náskok zvýšiť. Prišli Rajniak, Kropilák, Havlík a Hraška a znovu zlepšenou streľbou šli naši do presvedčivého vedenia. Prvý polčas bol z americkej strany sklamaním, ich streleckou potenciou aj systémom hry. Proste Američania boli súborom dobre doskakujúcich hráčov, ale inak nič mimoriadneho a len ojedinelé akcie vzbudili akú takú pozornosť. Bývalý reprezentant Bohuslav Rylich prvú časť okomentoval lapidárne: „Zatiaľ som sklamaný. Úvodná zóna Američanov bola taktickou chybou, z našich sa mi páčila viac druhá päťka.“

V druhej časti hry sa nám už toľko nedarilo. Americká výprava do nej šla s odhodlaním konečne niečo ukázať, presadiť sa, zvrátiť výsledok. Pokúsila sa o túto zmenu dôraznou a tvrdou osobnou obranou po celom ihrisku a rýchlym prechádzaním do protiútoku. Súper teda spresnil obranu, našim viazla kombinácia a podstatne sa znížila úspešnosť streľby. Američania ešte viac vystupňovali tvrdosť a dôraz v obrane, zvlášť potom pri doskakovaní pod oboma košmi, kde sa našim pivotom len sporadicky darilo získavať odrazené lopty. A tak z nášho 17-bodového náskoku bolo v 28. minúte už len 57:49 a boj stále pokračoval. V 30. minúte bol stav 59:53. Naši v tejto fáze hrali trochu ležérne, akoby bol zápas už rozhodnutý. Nepremenili rad vyložených akcií, v rozpätí 31. až 34. minúty dokázali zaznamenať iba jeden kôš, a tak nebolo divu, že náš náskok hostia vyrovnali. Posledných desať minút bolo veľmi dramatických. Nervozita v čs. celku narastala, neubránili sme vysokých hráčov, ani úspešne strieľajúceho Gerdyho a získané lopty sme niekedy trestuhodne odovzdávali súperovi, takže šesť minút pred koncom bolo všetko vlastne ako na začiatku. Následne sa dokonca Američania ujali vedenia (65:64) a v ďalšom úseku získali dokonca šesťbodový náskok, 71:65. V závere stretnutia sa naši reprezentanti mohutne povzbudzovaní divákmi snažili zvrátiť nepriaznivý stav skóre tesnou obranou po celom ihrisku a prinútili súpera urobiť niekoľko hrubých chýb. Naši doťahovali, najprv Kos minútu pred koncom vyrovnal, súper však opäť získal tesné vedenie. Hraškov kôš tesne pred záverom znamenal opäť vyrovnanie a keď 15 sekúnd pred záverečným hvizdom porušil Smith pravidlo o krokoch, získali sme šancu dať víťazný kôš. Vzali sme si oddychový čas; lopta sa po nacvičenom signále dostala k Hraškovi a ten v poslednej sekunde vyslal strelu, ktorá rozhodla o našom víťazstve. V našom tíme zahrali najlepšie Brabenec, Kropilák, Kos a Hraška a u hosťujúcich výborne – zvlášť v druhom polčase – strieľajúci Gerdy, Carter a vysokí černošskí hráči Smith a Woods.

(Opis zápasu je z denníkov Rudé Právo a Československý Sport.)

O víťazstve Čechoslovákov chladnokrvne rozhodol Hraška (č. 15). Streleckú pozíciu mu vytvára Skála, pod košom je Kropilák.
O víťazstve Čechoslovákov chladnokrvne rozhodol Hraška (č. 15). Streleckú pozíciu mu vytvára Skála, pod košom je Kropilák. (zdroj: Milan Šťastný)

Body: Brabenec 20, Kropilák 20, Kos 11, Skála 8, Hraška 6, Rajniak 6, Pospíšil 3, Klimeš 2, Douša 1 – Gerdy 18, Smith 13, Carter 10, King 10, Zimmerman 8, Woods 6, Johnson 6, Wright 2, Williams 2
Trestné hody: 20/15 – 16/13
Fauly: 20 – 26 (Päť faulov: 0 – 1)
Rozhodcovia: Paszucha (Poľsko) a Busset (Švajčiarsko)
7500 divákov (podľa Čs. Sportu, tréner Petera tvrdil, že na zápase bolo 14 000 ľudí)

Obrázok blogu
(zdroj: Milan Šťastný)

Hlasy po stretnutí

Badger, tréner USA: „Československý tím hral veľmi dobre a zápas bol vlastne prehraný koncom prvého polčasu, keď ČSSR vsietila tri lacné koše. Domáci tím hodnotím ako najlepšie strieľajúce mužstvo z troch doterajších stretnutí, ktoré sme v Európe zohrali. Z čs. družstva boli najlepší hráči s číslom 13 [Brabenec] a 8 [Kropilák], predviedli najlepší individuálny výkon zo všetkých našich doterajších súperov. Ihneď by som ich zobral do svojho družstva.“

Petera, tréner ČSSR: „Kvalitné stretnutie, pre nás v mnohom poučné. Rozdiel v hre v prvej a v druhej polke vidím predovšetkým v tom, že náš tím nastupoval s vedomím pomerne vysokého náskoku do druhého polčasu a nebol už tak skoncentrovaný. Navyše Američania ďaleko lepšie bránili, napríklad Brabenca úplne vymazali z hry. Cením si toho, že za veľmi nepriaznivého stavu sme dokázali zvrátiť vývoj zápasu osobnou obranou, čo u nás skôr nebývalo. V závere zápasu sme dirigovali hru a posledná situácia bola rozohraná presne podľa dohody, iba miesto Hrašku mal strieľať Brabenec.“

Hraška, strelec víťazného koša: „V takej situácii človek už nemôže premýšľať. Vidí len čas, že chýbajú dve sekundy do konca, a vystrelí. Na to, či sa trafil, myslí až po zápase.“

Obrázok blogu
(zdroj: Archív Pavla Peteru)

***

Na tomto pamätnom zápase fandili aj Jiří Závozda, spoluautor knihy Nebáli se své odvahy a Pavel Majerík, dlhoročný basketbalový funkcionár. Najprv zaspomínal Jirko: „Na tom basketu jsem byl s bráchou a tátou. Pamatuju si atmošku. Fandili jsme samozřejmě Čechoslovákům, ale byla tam vzhledem k době i velká podpora USA. Pamatuji si velkou radost po vítězném koši... Bylo vyprodáno, lístky jsme získali protekcí.“ A tu sú spomienky Pavla: „Byl jsem na tom zápase v květnu 1979. Hrál se v rámci Interkontinentálního poháru ve vyprodané Sportovní hale v Praze 7 – jinak hokejová hala vedle parku Stromovka. Ve velkém objektu je i menší hala, kde jsem hrál basketbal. Rozhodovalo se až v závěru zápasu, kdy dal dva koše Hraška, napřed vyrovnal skóre zápasu a potom dalším úspěšným košem rozhodl o našem vítězství.“

A ako naň o desaťročie neskôr spomínal kouč Petera? O IP '79 sa zmienil vo svojej knižke: „U nás sme začali interkontinentálny turnaj veľkolepo, podarilo sa nám v máji v pražskej športovej hale pred 14 000 divákmi poraziť USA 77:75, keď sme v polčase dokonca viedli 41:26... Lepšiu prípravu na ME v Taliansku sme si snáď ani nemohli priať, tvrdil som hráčom a novinárom. Už len skutočnosť, že sme sa dostali do Interkontinentálneho pohára, je vyznamenaním pre náš basketbal.“

Petera v knihe písal, že zájazd našich dlháňov do Ameriky v lete 1979 bol nezabudnuteľný. Príšerný hotel v Mexiku, hlásenie lekára výpravy, že skoro celý mančaft má hnačku, Věra Čáslavská na zápase proti Mexičanom a skandovanie vypredaného hľadiska „Vera! Vera!“, následne nádherné pláže a teplé vlny Karibského mora v Portoriku, 15 000 portorických fans, ktorí po zápase tlieskali našim, potom let do Buenos Aires a premietanie filmu s Johnom Travoltom, mesto Resistencia pri paraguajských hraniciach, kde odohrali posledné dva zápasy turnaja, hotelové izby bez okien, farmárski Česi a Slováci z miestnej krajanskej menšiny, ktorí im spríjemnili pobyt večerami pri ohni a nakoniec palubovka s tribúnami v akomsi plechovom hangári slúžiacom ako basketbalová hala.

Odvetný zápas s tímom USA sa hral v auguste v argentínskej Resistencii. Koučom amerického mužstva v tejto fáze podujatia bol George Blaney, univerzitný kouč a bývalý hráč NY Knicks. V kádri mal týchto vysokoškolákov:

F Mark Aguirre (NBA do 1994, jednotka draftu, 3x All-Star, 2x víťaz NBA, je v Sieni slávy vysokoškolského basketbalu), C Roosevelt Bouie (hviezda talianskej ligy), F Tom Chambers (NBA do 1997, 4x All-Star, 2x All-NBA), F Don Collins (NBA do 1987, hviezda francúzskej ligy), F Bill Hanzlik (NBA do 1990, neskôr kouč NBA), G Frank Johnson (NBA do 1994, neskôr kouč NBA), G Bob Kelly, G Ron Perry (bejzbalista), G Darnell Valentine (NBA do 1991), F Jay Vincent (NBA do 1990; víťaz NCAA v 1979), F Buck Williams (NBA do 1998, nováčik roka, 3x All-Star, 1x All-NBA). Hanzlik – brat jeho dedka bol profesorom na Karlovej univerzite v Prahe – mi povedal, že si na zápas s Československom matne spomína, ale nič konkrétne si z neho nepamätá. „Mali dobrý tím,“ povedal mi.

„Prišlo iné mužstvo, než ktoré sme porazili v máji v Prahe. Bolo posilnené výbornými hráčmi a aj keď sme hrali dobre, nemali sme veľa šancí. Vydržali sme so silami polčas, ktorý sme síce prehrali 41:48, ale držali sme krok. Potom sa prejavila prevaha Američanov a konečný výsledok bol 83:97,“ konštatoval Petera. Jeho tím však aj napriek prehre obsadil v turnaji skvelé druhé miesto. Naši sa tak mohli radovať zo striebra.

Domáce zápasy ČSSR v Interkontinentálnom pohári 1979: výhry s USA 77:75 a Argentínou 89:82 (v Prahe), víťazstvá nad Mexikom 114:85 (v Moste) a Portorikom 105:74 (v Prievidzi)
Zápasy vonku: výhry nad Mexikom 84:82 a Portorikom 101:94, prehry s Argentínou 74:86 a USA 83:97
Konečné poradie: 1. miesto ZSSR, 2. ČSSR, 3. Francúzsko, 4. USA, 5. Argentína, 6. Izrael, 7. Mexiko, 8. Portoriko

Takmer všade sa spomína, že Čechoslováci prvýkrát zdolali americký výber v '79, ale počas zháňania informácií o Interkontinentálnom pohári mi Kamil Brabenec povedal, že prvý raz zvíťazili nad Amerikou roku 1972 v Prahe, 92:82. Spýtal som sa na to Juraja Gacíka (prednedávnom vydal nové publikácie, je medzi nimi aj Československá basketbalová reprezentácia – muži 1933–1992, sú v nej všetky zápasy reprezentácie), odpísal mi: „19. apríla 1972, priateľský zápas. Body: Jiří Zídek 17, Brabenec 16, Jiří Zedníček 15, Jan Bobrovský 13. Keďže sme sa presne v tom čase stali majstrami sveta v hokeji v Prahe, tak v tlači veľa o tom nepísali.“ Hralo sa v hale Sparty na Letnej a viete, kto hral v tom zápase za USA? Gregg Popovich! Popovich bol kapitánom mužstva zloženého z hráčov AAU (Amatérsky športový zväz) na zápasovom turné v Sovietskom zväze a vo východnej Európe. Perličkou na pobavenie je, že Američanom vraj v Prahe skonfiškovali Playboy... Nakoniec vysvitlo, že tých výhier nad rôznymi U.S. výbermi bolo viac: v Taliansku proti Gulf Oil All-Stars (1966) a štyrikrát proti Gillette All-Stars (1969), na Letenskom pohári 1971 proti hráčom z východu Štátov a v lete 1972 na Gagarinovom memoriáli v Tbilisi.

Aj keď neboli úplne prví, generácii okolo Brabenca a Kilyho sa podarilo nadobro pripraviť Američanov o punc neporaziteľnosti vo vzájomných dueloch. Keď Peterovci koncom decembra 1979 na novoročnom turnaji v Paríži znova senzačne premohli Američanov, tentoraz 84:82, tréner a jeho zverenci žiarili šťastím. „Ako sa ukazuje, nikto nie je neporaziteľný,“ komentoval kouč Petera. V 80. rokoch porazili USA ešte štyrikrát, v 1982 na turnaji v Brazílii, v 1985 v prípravnom zápase v Španielsku a dvakrát o dva roky neskôr na turnajoch v Kórei (99:64!) a Číne. V 1987 sa im to skoro podarilo aj tretí raz, v Brazílii Američanom podľahli o jediný kôš. Dočkáme sa ešte niekedy porážky USA v basketbale? Na Slovensku asi, teda určite nie. #SadFace Český národný tím, ak by postúpil na olympiádu do Tokia z kvalifikačného turnaja v kanadskej Victorii, by sa ocitol v skupine so Spojenými štátmi... Samozrejme, pred rokom 1992 mohli za Ameriku hrať len najlepší amatéri/vysokoškoláci, v súčasnosti proti vám na druhej strane stoja hviezdy NBA, čo je oveľa ťažšia šichta. Preto je pravdepodobné, že ďalšia výhra nad USA už nepríde a z Amíkov volov už neurobíme. Je teda fajn pripomenúť si naše basketbalové legendy, ktoré to dokázali.

Najväčšie úspechy čs. basketbalovej reprezentácie v období 1972–1987:

* ME 1973: bronz
* OH 1976: 6. miesto
* ME 1977: bronz
* ME 1979: 4. miesto
* Interkontinentálny pohár 1979: striebro
* ME 1981: bronz
* Družba 1984: striebro
* ME 1985: striebro

***

Americkí basketbaloví reprezentanti s čs. koreňmi (olympiáda, majstrovstvá sveta a panamerické hry):

* Richard Boushka (zlato z OH 1956, zlato z PAH 1959)
* Jerome „Jerry“ Vayda (striebro z MS 1959, naj strelec tímu, mal starých rodičov Slovákov)
* Donald Kojis (zlato z PAH 1963, 4. miesto z MS 1963)
* Frank Oleynick (bronz z MS 1974)
* William Hanzlik (člen amerického tímu pre OH 1980 v Moskve, ktorý sa nakoniec hier nezúčastnil; dostal Kongresovú zlatú medailu)

Čo sa týka „našich“ amerických repre trénerov, John Kundla robil asistenta na PAH 1967 (zlato). Medzi asistentmi trénerov som ešte našiel Eda Bilika (Olympijský festival Spojených štátov 1983), ktorý mal taktiež rodičov Slovákov, od polovice 60. rokov bol dvadsať rokov úspešným koučom Springfield College.

Lukas Kuba

Lukas Kuba

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  57x

Členovia Československo-americkej basketbalovej siene slávy: John Havlicek, Joe Lapchick, John Kundla, Pat Riley, Bob Netolicky, Don Kojis, Jeff Hornacek, Billy Gabor, Bill Bertka, Chuck Mencel, Chips Sobek, Frank Kudelka, Bill Mlkvy, Bill Hanzlik, Mike Smrek, Jeff Bzdelik, C.J. Kupec, LaMelo Ball, Lonzo Ball, Steve Novak, Pat Cummings, Bob Sura, Shavlik Randolph, Steve Vacendak, Johnny Ezersky, Mike Bytzura, Dick Holub, Joe Holup, Ron Shavlik, Skip Harlicka, John Konchar, Dick Bunt, Dave Fedor, Frank Oleynick, Howie Janotta, Tom Kondla, Dick Nemelka, J.P. Macura, Eric Mika, A.J. Green a Chuck Jura Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu